Rak i riečne mäkkýše: Ako sa stravovali obyvatelia hradu Hrušov?

Na hrade Hrušov prebiehajú neustále záchranné murárske práce pod taktovkou Občianskeho združenia (OZ) Leustach. Súčasne na tejto starej pevnosti prebieha i archeologický výskum.

Archeológovia tu nachádzajú rôzne veci, črepiny, úlomky skla, fragmenty rôznych predmetov, no i zvieracie kosti. Práve posledné menované, hoci znejú možnosť najmenej zaujímavo, majú pre archeológov vysokú výpovednú hodnotu. Prezrádzajú nám totiž, ako vyzeral jedálny lístok kiedajších obyvateľov hradu.

„Človek si myslí, že a veď čo, je to len kostička, no tieto kosti nám dokážu strašne veľa povedať. Vedia nám povedať, akú stravu mali na hrade. Či prevládala divina alebo hydina. Akým spôsobom bola strava pripravovaná, akým spôsobom bola konzumovaná, prípadne i to, akým spôsobom bolo dané zviera zabité,“ vysvetľuje archeologička Stanislava Blahová z OZ Leustach.

Keď sa všetky nájdené kosti štatisticky vyhodnotia, archeológom sa odhaľuje skladba potravy obyvateľov hradu. Čo sa teda jedlo na hrade Hrušov?

„Čo sme zatiaľ našli prevažujú kosti prasiatka, máme tu veľa kozičiek, máme tu ovečky, dokonca sme našli časti račieho panciera i šupiny rýb. Máme tu aj zopár vzoriek vysokej zvery. Takže vieme povedať, že to všetko konzumovali. Bola to teda klasická potrava ako dnes. Len s tým, že prevládal vyšší dobytok, čiže hovädzina a bravčové, z čoho získavali viacej mäsa a z ktorého sa najedli viacerí ľudia,“ hovorí Blahová, podľa ktorej sa na hrade dokonca našli aj riečne mušle, ktoré dokazujú, že sa tu jedli i riečne mäkkýše.

Archeológovia vedia zistiť nie len živočíšnu časť potravy, no taktiež aj tú rastlinnú. Tieto poznatky sa získavajú z nájdených archeobotanických vzoriek, a teda z peľových zŕn, či rôznych zŕn obilia. Podľa slov Blahovej sa na hrade našli stopy pšenice jednozrnky. Ide o prvý domestikovaný druh pšenice, nazýva sa aj matkou dnešnej pšenice.

Foto: ilustračné