Kristína Striešková Rôzne

Príbeh najvýznamnejšieho kresťanského sviatku

Sviatok, počas ktorého si kresťania pripomínajú umučenie, smrť a vzkriesenie Ježiša Krista, nadväzuje na židovské veľkonočné sviatky - paschu.

Veľká noc je najstarším a najvýznamnejším sviatkom kresťanského cirkevného kalendára. Nadväzuje na židovské veľkonočné sviatky – paschu, ktoré sa slávili na pamiatku oslobodenia izraelského národa z egyptského otroctva v čase od 14. do 21. dňa v mesiaci nisan (náš marec až apríl).
Vysvetlenie pôvodu názvu „veľká“ treba hľadať v časoch židovského otroctva v starovekom Egypte. Faraón nebol ochotný prepustiť svojich izraelských otrokov a preto Boh trestal krajinu pohromami, známymi ako desať egyptských rán. Až po poslednej z nich, keď zomreli všetky prvorodené egyptské deti, faraón prepustil zotročený ľud. Židov, ktorí pomazali veraje svojich dverí krvou baránka, sa táto pohroma netýkala a anjel smrti ich obišiel. Baránok je preto symbolom Ježiša Krista, ktorého krv nás všetkých zachránila od večného zatratenia. Ako sa ďalej uvádza v Biblii, po vyslobodení z Egypta previedol Boh ľud na čele s Mojžišom cez Červené more, ktoré rozdelil a vysušil. Tu niektorí hľadajú pôvod tradičného židovského názvu pre Veľkú noc: pesach – prechod. Iní slovo pesach vysvetľujú ako obídenie, vyhnutie sa, a vzťahujú ho na anjela smrti, ktorý obchádzal židovské domy potreté krvou. Obídenie aj prechod cez more predstavujú veľké Božie skutky, ktoré urobil počas jednej noci pre svoj ľud a preto každoročnú spomienku na tento deň Izraeliti nazvali Veľkou nocou.

Symbolika prechodu z otroctva do slobody sa preniesla aj do kresťanstva ako prechod z hriechu do života v Božej milosti, ktorý zabezpečil Ježiš Kristus svojou smrťou a zmŕtvychvstaním. Udalosti spojené s ukrižovaním a vzkriesením Krista sa odohrali práve počas Pesachu a preto sa židovská a kresťanská Veľká noc väčšinou kryje aj časovo, nie však úplne. Cirkev sa v minulosti nedokázala dohodnúť na dátume slávenia Veľkej noci. Spory ukončil až Nicejský snem v roku 325, ktorý nariadil, že Veľká noc sa má sláviť v nedeľu po prvom jarnom splne mesiaca, čiže Veľkonočná nedeľa môže pripadnúť na jednu z nedieľ od 22. marca do 25. apríla. Podľa týchto pravidiel sa určuje termín Veľkej noci dodnes. Dátum sviatkov Veľkej noci je teda pohyblivý a je závislý od lunárneho cyklu.
V tomto roku pripadá Veľkonočná nedeľa na jeden z posledných možných termínov – na 24. apríla. V ten istý deň budú v tomto roku sláviť Veľkonočnú nedeľu aj veriaci pravoslávnej cirkvi.
Veľký alebo Svätý týždeň kresťanov sa začal Kvetnou nedeľou 17. apríla. V tento týždeň sa začína aj židovská Veľká noc – Pesach, ktorá trvá osem dní (tento rok od 19. do 26. apríla). Svätia sa však len prvé a posledné dva dni. Ostatné dni medzi nimi sú polosviatky. Tentoraz pripadajú prvé dva dni na 19. a 20. apríla, ale začali sa sláviť ako všetky židovské sviatky už v predvečer, teda v pondelok 18. apríla.
Zeleným štvrtkom – 21. apríla sa v rímskokatolíckej cirkvi začína Veľkonočné trojdnie, ktoré pokračuje Veľkým piatkom a Bielou sobotou.
Obrady Veľkého týždňa, ktorých začiatky siahajú do 4. storočia, prešli v nasledujúcich storočiach mnohými zmenami. Naposledy ich zjednodušili a liturgicky prispôsobili súčasným požiadavkám v rokoch 1959 a 1969.

Zdroj: TASR

Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM