Najobľúbenejší učiteľ zlatomoraveckého gymnázia Igor Haveta: Spoločnosť urobila zo žiakov tovar

Igor Haveta učí na Gymnáziu Janka Kráľa telesnú výchovu a občiansku náuku už dlhých 33 rokov. Žiaci ho pre jeho prístup a večne dobrú náladu zbožňujú. Potvrdila to aj naša anketa, v ktorej si ho gympláci jasne zvolili za svojho najobľúbenejšieho učiteľa školy. S populárnym profákom sme si preto sadli za jeden stôl a pozhovárali sa o jeho práci i živote.

Prečo ste si vybrali práve toto povolanie?

„Vždy som chcel študovať telesnú výchovu. Mal som jeden taký pekný vzor na základnej škole, ktorým bol môj učiteľ telesnej Vlado Varga. No a stále rád som športoval. Celé dni som trávil na futbalovom ihrisku. Hrával som i súťažne za Neverice, ale bol som aj vo výbere Áčka v Zlatých Moravciach v sedemdesiatom siedmom roku, no a za Béčko moravecké som hrával. Takže vždy ma to k tomu športu ťahalo.“

Boli vaše učiteľské začiatky ťažké?

„Ja si myslím, že začiatky sú asi pre každého ťažké. Ale bolo to iné, bola iná doba. Vtedy študenti mali väčší záujem o šport, lebo nemali toľko možností, ako majú teraz. Nebol internet, nebol facebook, v televízií boli dva kanály. Bolo aj iné zabezpečenie. Dá sa povedať, že skutočne aj to vybavenie na školách bolo iné v tedy. Keď sa povedalo, že chceme desať lôpt, tak bolo desať. Teraz sa musí čakať na sponzorov, alebo na projekty. Skrátka je s tým väčší problém.“

Čo je pre vás na tomto povolaní najkrajšie?

„Najkrajšie na práci učiteľa je práca s deťmi. Každá hodina je iná. Nikdy ešte v živote som nemal rovnakú hodinu, hoci učím aj občiansku náuku a keď mám aj paralelky, tak aj vtedy je vždy tá hodina inakšia. To je to, že stále som medzi mladými ľuďmi. Preberám ich názory, to sa mi páči. “

Je niečo, čo je pre vás na tejto práci najťažšie?

„Ja myslím, že práca učiteľa sa nemôže brať ako práca. človek to musí brať ako koníčka. A najťažšie na tom nie sú tí žiaci, sú to tie príkazy, nariadenia, zákazy a ja neviem čo všeličo. Rôzne reformy zhora. Však v tomto volebnom období už máme tretieho ministra školstva. Ďalej za posledných desať rokov boli viaceré reorganizácie, stále volačo sa mení. Myslím si, že organizácia zhora je tomu príčina, že je školstvo tam, kde aj je.“

Ste typ učiteľa, ktorý zvykne na svojich študentov zvyšovať hlas?

„Ja si myslím, že to obdobie mám už za sebou. Lebo som aj kričal, no a teraz málokedy sa mi to stáva. Samozrejme, že človek musí niekedy zvýšiť hlas. Pri telesnej je to ale normálne, ale tam sa hlavne píska, keď je to už veľmi zlé. Sú kontaktné športy ako basketbal a futbal, no a niekedy sa zabudnú chlapci a idú do toho ako o život, tak vtedy to človek musí usmerniť, aby nedošlo k zraneniu. Ale myslím si, že už nekričím.“

Stáva sa vám často, že vás vaši bývalí študenti na ulici oslovujú?

„Oslovujú má a presne toto je to krásne. Určite každý učiteľ mi dá za pravdu, že to sú najkrajšie pocity, keď vás stretne niekto po rokoch na ulici a pozdraví sa, opýta sa ako sa máte. Čiže toto je to, prečo byť ten učiteľ. Toto je to pekné.“

Hovorí sa, že práca učiteľa nekončí ani po vyučovaní. Je to pravda?

„No ako kedy. Teraz sa už snažím to úplne vypnúť, ale boli roky, keď som učil veľa občianskej, tak som musel tie písomky opravovať aj doma, na hodiny sa pripravovať. Ale tým, že mám viacej telesnej, tak už to tak nie je. “

Máte radšej telesnú či občiansku náuku?

„To sa ťažko hovorí, že čo mám radšej. Niekedy mám také hodiny, že mám radšej občiansku a niekedy telesnú. Náročnejšia je určite tá občianska, no práca so študentmi je tam naopak ľahšia. Tam nie je ťažká práca. Ja si myslím, že tam si ten učiteľ musí sadnúť s tým žiakom .A zrejme možnože ja som iný ako ostatní učitelia, možno to aj tak bude, keď mi študenti dali tie hlasy vo vašej ankete, oni to proste cítia tí žiaci, že človek ich rešpektuje. Ja to hovorím tak, že ako sa ja chovám k študentom, tak sa oni chovajú ku mne. Keď sú slušní ku mne, aj ja som k nim.“

A sú väčšinou teda slušní?

„Až na pár výnimiek sú. Tí, ktorí nie sú, tak tých potom by som povedal, že ich skôr spacifikuje kolektív.“

Čo by ste poradili svojím len teraz začínajúcim kolegom?

„Aby študentov brali ako rovnocenných. A zas na druhej strane, aby neboli až veľmi kamarátsky. Aby teda tí študenti vedeli, že stoja na opačnom póle, že tam je nadriadený a podriadený. To ale neznamená, že sa nemajú vzájomne rešpektovať. Musí aj ten učiteľ rešpektovať tých žiakov, lebo to sú osobnosti.“

Čo hovoríte na trend, že je nutnosť mať vysokú školu?

„Toto je to pomýlené na celom systéme. A najhoršie na tom je to, že táto spoločnosť urobila zo žiakov tovar. Lebo žiak je braný ako kus. Ide k nám toľko žiakov, dostaneme za nich toľko a toľko peňazí. Je to pomýlené. Toto je veľký chyba. Žiak je žiak a na gymnázium majú chodiť najmä tí najlepší. Z tade by mali hlavne chodiť na vysoké školy. Nie zo všetkých škôl hurá na vysokú. Kto bude potom robiť? To sa nedá takto.“

Ako trávite voľný čas, keď neučíte?

„Môj voľný čas trávim tak, že mám koníčka, je ním vinohradníctvo a záhradkárstvo. Tam ide veľa toho voľného času. No a posledné roky som začal bicyklovať znovu, čo som vynechal. Cez víkend niekedy sa ide na nejaké wellness. Skrátka sa už začínam starať viacej o seba. No a s rodinou samozrejme trávim čas.“

Čítajte tiež:

ROZHOVOR s Renátou Kunovou: Vyspovedali sme riaditeľku zlatomoraveckého gymnázia

Na fotke: Igor Haveta