Jedine človek dá fotke dušu
Strach, úzkosť, odhodlanosť, zmyselnosť...sú emócie, ktoré na vás dýchajú z každej fotografie mladej umelkyne, Márie Švarbovej. Jej „obrázky“ hovoria príbeh. Každému celkom iný.
Spolupracuj s konárom! Buď nežná! Si krehká ako z porcelánu! To sú len niektoré z pokynov, ktoré rozdáva drobná fotografka modelke pri pózovaní. Mária Švarbová je perfekcionistka. Svoj objekt „trápi“ dovtedy, kým nezachytí presne to, čo chce. S úsmevom sa posťažuje modelka Ivana. S prísnou fotografkou spolupracuje už dlhšie obdobie. Mária fotí približne dva roky, no na prvé úspechy nemusela dlho čakať. Na Fotoparku 2011 v Bratislave obsadila tretie miesto. Na Fotozáhrade 2011 (Bratislava) získala najviac hlasov od vystavovateľov a vyhrala účastnícku cenu. Potešila sa aj publikácii svojich fotiek v SLOVAK ART MAGAZINE alebo ocenenie vo forme rozhovoru na najväčšom slovenskom fotoportáli ephoto. Vo svojej tvorbe sa zameriava výlučne na portrét. Fascinuje ju emócia v akejkoľvek podobe. „Predtým som skúšala aj iné druhy fotografie – prírodu, zvieratá, dokument, ale portrét vo mne vzbudzoval od začiatku niečo zaujímavé. Tak som sa mu venovala naplno,“ priznáva Mária. „Jedine človek môže dať fotke dušu. Objekty pre svoje „dielo“ si vyberám na základe charizmy a určitej zvláštnosti. Dokonalá krása nie je moje primárne kritérium. Skôr by som povedala, že mi viac inklinujú atypickí ľudia, ktorí sú niečím zaujímaví a vidím v nich príbeh.“
Mária je na seba prísna. S výslednou prácou nebýva takmer nikdy spokojná. Stále je čo zlepšovať. Pri úprave fotiek je pre ňu najdôležitejší celkový impakt. „Fotka musí na mňa pôsobiť. Veľmi rada mám pocit nostalgie a nedefinovateľnú emóciu, ktorá pre mňa znamená len pocit bez definície. Ten fakt zbožňujem.“ Útlu umelkyňu na fotení najviac fascinuje zachytenie ľudskej osobitosti ako ju vidí svojimi očami. Do roboty si však „kafrať“ nenechá. Model či modelka ju môže len inšpirovať. Ako sama tvrdí, nie je fotoslužba. Ľudia si platia za jej rukopis a tvorivosť. Spočiatku tento druh umenia Máriu celkom pohltil. Za počítačom presedela štrnásť hodín denne, upravovala alebo pozerala fotky. S fotografiou prirodzene ráta aj do budúcnosti. „Dá sa povedať, že som na nej závislá. Je to ako droga. Veľmi by som si priala, aby moje portréty získali časom vyšší rozmer a boli viac atmosférické, emotívnejšie,“ prezrádza drobná fotografka.
Najbližšie si môžete prísť pozrieť Máriinu tvorbu na výstavu fotografií a malieb v Partizánskom od 4. do 17. februára do Domu kultúry. Pripravuje ju so Steffanom Srnkkom /fotka/, Ľubicou Martincovou /fotka/ a Miriam Schniererovou /maľba/. Výstava nie je jednotne tematicky zameraná, pôjde o streetfoto, portrét a maľby s komornou atmosférou.
