Treska je slovenský fenomén: Oceánska ryba k nám doplávala pred 70 rokmi
Nie sme prímorský štát a predsa našej gastronómii roky vládne ryba z oceánu. Na 20 dkg tresky a dva rožky má každý – robotníci, študenti i papaláši.
„Dvadsať deka tresky, začne sa deň hezky!“ Aj takto lákal spotrebiteľov reklamný pútač z rokov minulých. Treska konzumovaná priamo z téglika s bielym rožkom namiesto vidličky je socialistický gastronomický klenot. Takto ju desiatky rokov jedli, a stále jedia, všetky vrstvy. Apropo k rožkom – jeden je málo, tri sú veľa!
Treska v majonéze a dva rožky žijú spolu už 70 rokov! Hoci ide o národnú rybu Portugalska, táto dobrota patrí výhradne Slovákom.
Odkiaľ k nám doplávala?
Tresku v majonéze môžeme právom označiť za tradičné slovenské jedlo i keď na udicu ju v našich vodách neulovíte. V jej histórii musíme „loviť“ najmä v Košiciach a Žiline.
V roku 1942 vznikla spoločnosť Ryba s výrobným závodom v Bratislave. Oficiálne začala činnosť 1. apríla 1943 pod názvom „Ryba, spoločnosť pre obchod a speňažovanie rýb s r. o.“
Ryby boli kedysi podávané ako hlavné jedlo vysokým hodnostárom, veliteľom vojsk ubytovaných v meste, cirkevným hodnostárom. Čím významnejšia návšteva, tým bolo pohostenie pestrejšie a honosnejšie.
Napríklad už v roku 1702 mesto Žilina pre župného úradníka podávalo večeru, kde bola polievka zo šťuky, vyprážaná šťuka a ostriež či raky. Ale pre sluhu poskytli ako večeru koláč, pivo a haringa.
Čítajte aj: Dajte si chlebíček! Neodmysliteľné pohostenie patrí na oslavy a naše stoly sto rokov
Na tresku sa vždy chodilo do Ryby – do podniku, ktorý v 40. rokoch založila dvojica obchodníkov Dr. Virzík a Dr. Dvořáček. Názov pretrval nielen na nápisoch obchodov s rybími špecialitami, ale uchovali si ho aj podniky, ktoré ryby spracúvali a vyrábali z nich rôzne špeciality.
Ryba prežila režimy i privatizáciu
Spomínaná spoločnosť Ryba dovážala ryby, bola zároveň octárňou a špecializovala sa aj na spracovanie zeleniny. V roku 1946 uvedená firma otvorila závod v Košiciach, v rokoch 1946 – 1947 závody tvorili 70 percent celkovej produkcie na Slovensku.
Čítajte aj: Miazga zo smreku nám osviežuje dych takmer 170 rokov! Aká je minulosť žuvačky?
V povojnovom období sa pre nedostatok iných potravín zvýšil dopyt po rybách. Pod vplyvom vtedajšieho guvernéra národnej banky Imricha Karvaša sa zriadil závod v Košiciach. Firmu Ryba štát v roku 1948 znárodnil a pričlenil pod podnik Ryběna Praha.
V rokoch 1971 – 1972, hneď po vzniku Slovenského mraziarenského a rybného priemyslu, pridelili pod jeho strechu i bývalú Rybu. Tá mala v tom čase závody v Košiciach a už aj v Žiline. Hoci obe pobočky pokračovali vo výrobe tresky v majonéze podľa rovnakej receptúry, dodnes „cítiť“ maličké rozdiely.
Po zmenách v roku 1989 dorazila privatizácia aj do rybného priemyslu. V roku 1992 bol pôvodný podnik sprivatizovaný a podniky Ryba Bratislava, Ryba Košice a Ryba Žilina fungovali samostatne, a dnes sú vlastne konkurentmi.
A čo dneska?
Vznik tresky v majonéze súvisí so zníženým odbytom rýb na Slovensku v 50. rokoch, čo bolo spôsobené vysokou cenou dovážanej suroviny a životnou úrovňou Slovákov.
Vo „Výrobnom pláne“ žilinského závodu uvedenom 22. júla 1946 sa nachádzajú novo naplánované výrobky z rýb, medzi ktorými sa nachádza aj „Rybací šalát s majonézou“. Po prvýkrát sa tu ako hlavná surovina na výrobu šalátu uvádza treska.
Čítajte aj: RETRO: Na sebe trenírky, na nohách jarmilky. Aké pomôcky nechýbali v aktovkách?
V päťdesiatych rokoch sa obmedzil kontakt so západným svetom a treščie mäso sa stávalo čoraz drahšie a nedostupnejšie pre bežných ľudí. Preto sa hľadal prijateľný spôsob, ako dostať toto kvalitné mäso k ľudom.
Pôvodnú receptúru šalátu vymyslel bratislavský kuchár a cukrár Július Boško (1918–2002), pôvodom z Nového Mesta nad Váhom, v tom čase zamestnanec podniku Ryba.
V roku 1955 sa začala písať história tresky v majonéze ako ju poznáme dnes. Prvá zmienka o Treske v remuláde je z roku 1953, o rok neskôr sa začala skúšobná výroba s plánom 65 ton na rok. Dnes je celkový objem výroby v Košiciach 5000 ton ročne, v Žiline produkujú 100 ton tresky mesačne.
Kráľovná z téglika
A čo nám tak chutí? Nie je pravda, že ide o „pomleté bársčo“. Už vtedajšie normy boli prísne. Tie z roku 1958 udávajú, že podiel ryby v majonéze so zeleninou bol 50 percent!
Do tresky sa dáva filé z treskovitých rýb – čiže svalovina, ktorá patrí medzi najkvalitnejšie. Takto sa ryba ďalej tepelne spracováva, mäso sa premieša s jemne sekanou zeleninou a majonézou.
Na trhu nájdeme aj verzie pikant, exklusiv či dokonca tresku priamo v rožku i fit verzie s jogurtom. Verme, že pochúťka z téglika bude „plávať“ slovenskými obchodmi smerom k ďalším generáciám ešte ďalších minimálne 70 rokov!
Zdroj: Ryba Košice, Ryba Žilina
