Príbehy hodné detektívky: AKO sa ľuďom darilo v socializme vycestovať na Západ?
Nie všetci mali to šťastie, že sa mi za desiatky rokov v socializme podaril dovolenkovať v kapitalistickej cuzdine. Vyspovedali sme preto človeka, ktorému sa to podarilo, dokonca dvakrát. Prečítajte si príbeh, ktorý dnes znie skôr ako detektívka.
Socializmus okrem iných vecí takmer vôbec neumožňoval ľuďom spoznávať krásy sveta. Množstvo nielen Topoľčancov trávilo svoje voľné dni na vychytenej lokalite Duchonka. Ak ste zvedaví, ako to tam v socialistickým rokoch vyzeralo, prečítajte si náš rozhovor s pánom Čižmárikom, ktorý trávil letné sezóny požičiavaním lodiek a bicyklov.
Syn musel ostať doma
Pán Jozef sa popri mnohých spomienkach na zlatý vek Duchonky, môže pochváliť aj spomienkami na dovolenku v kapitalistickej cudzine. Vycestovať sa mu podarilo dokonca dvakrát. „Do kapitalistickej cudziny sme sa dostali po veľkom kádrovaní v roku 1985 do Talianska. Pustili nás ako nekompletnú rodinu, jeden syn musel zostať doma, kvôli obave aby sme nezostali v cudzine na trvalo. Vybavovanie povolení bolo veľmi prísne, myslel som že výjazdovú doložku ani nedostanem. Museli ste prejsť cez sito komisií, ktorá prideľovala valuty na pobyt v kapitalistickej cudzine a to sme dostali len vďaka tomu, že jeden člen komisie nám prial.“
Brat emigroval do USA
Pomoc od toho istého človeka im zabezpečila dovolenku na Západe i druhý raz. „Keď sme šli na západ druhýkrát v auguste 1989, tak isto nám ten istý človek pomohol dostať devízový prísľub a vycestovaciu doložku. Ja som už vôbec nedúfal, že ho dostaneme, pretože v roku 1988 môj brat emigroval do USA. Nik si nevie predstaviť, čo zažila moja nebohá mamička od vtedajších štátnych organov, denne ju predvolávali na oddelenie ŠTB v Nitre, kde čerpali od nej informácie o pobyte jej syna,“ vracia sa do spomienok pán Jozef.
Stráže, psi a kontroly
Získaním povolenia sa problémy nekončili. „Keď sme šli osobným vlakom prvýkrát v roku 1985 ,ale aj druhýkrát cez hranicu medzi Rakúskom a našou republikou, to čo som videl bolo neuveriteľné. Dnešný mladí ľudia tomu nemôžu uveriť, pretože táto hranica bola skutočne chránená po celej dĺžke plotom z ostnatého drôtu, rozoraným polom a strážnymi vežami s pohraničníkmi a vo vymedzených priestoroch pobehovali vlčiaky. Tak sme boli dobre chránení pred západom,“ prezrádza pán Čižmárik.
Ako si ďalej spomína, príslušníci ŠTB sa neštítili prehľadať aj celý vlak. „Potom prišla na rad kontrola medzi Devínskou Novou Vsou a rakúskou hranicou, naši colníci spolu s príslušníkmi ŠTB jednotlivé kupé prehádzali dopodrobna, ešte aj stropnú dosku kupé rozobral i a pozreli sa tam, či náhodou aj tam nie je niečo.“
Krásne dovolenky
Aj napriek rôznych nepríjemnostiach, kontrolám a predvolávaniam pán Čižmárik dni v cudzine neľutuje: „Ak by sme tam nemali takých dobrých ľudí – priateľov, tak by sme nemohli dovolenkovať a nemohli si to dovoliť, na takých miestach kde sme boli a nevideli taký krásny kus sveta v Taliansku, nepoznali by sme zvyky ľudí žijúcich na Sicílii, oni nám zabezpečili krásne prežitie dovoleniek.“
Foto: Jozef Čižmárik