Katarína Jankeje Rôzne

Fašiangy v našom regióne boli plné zvykov: Ľudia sa zabávali a veselili až do príchodu prísneho pôstu

Dnešné prežívanie fašiangového obdobia sa podstatne líši od toho, ako tieto dni a týždne trávili naši starí rodičia. Aké boli typické zvyky, ktoré robili fašiangy fašiangami?

Ilustračný obrázok k článku Fašiangy v našom regióne boli plné zvykov: Ľudia sa zabávali a veselili až do príchodu prísneho pôstu
Zdroj: TASR

Prechod medzi zimou a jarou mal aj v našom regióne tradičné zvyklosti. Fašiangové obdobie, ktoré začínalo od Troch kráľov, bolo plné života, radosti, ktorú si ľudia dopriali pred príchodom pôstu. Veľmi dôležité bolo jarné zvykoslovie pre hospodárov a farmárov, ktorí si rôznymi úkonmi chceli zabezpečiť bohatú nadchádzajúcu sezónu.

Zvyky a tradície pred pôstom

Cez fašiangy chodil pod domoch tzv. hlásnik, niekde dokonca i kováč. Do príbytku vstupoval so slovami a povyskočením: „Hop fašiangy, Veľká noc ide!“ Častou návštevou v rodinách s dievčencami boli aj mladí chlapci, ktorí počas fašiangového obdobia tancovali šabľový tanec, odmena v podobe jedla či alkoholu nechýbala. Typické boli tiež rôzne zábavy a veselice, či zabíjačky po dedinách.

V obciach bola zvykom aj tzv. pochôdzka ulicami, sprievod v maskách bol veselý, hrala živá hudba, ľudia si užívali všetko to, čo si od blížiaceho sa príchodu pôstu nemohli dovoliť. Vyvrcholením obdobia bol tradičné pochovávanie basy na znak vzdania sa radovánok života.

Hromnice – o hodinu více

Veľa zvykov sa viazalo aj na Hromnice, inak známy ako Sviatok Obetovania Pána. Súčasťou sviatku je ešte aj dnes posväcovanie sviečok – hromničiek v kostoloch. Tie mali podľa povier ochrániť pred bleskami či búrkou.

Hromnice však nemali význam iba v rámci bohoslužieb v kostole, ku dňu sa totiž viazalo viacero porekadiel. Napríklad taká voda stekajúca zo striech predpovedala, že zima ešte nepovedala svoje posledné slovo.

Dodržiavanie prísneho pôstu

Po zábavách, mastných jedlách priešiel na rad prísny pôst, od tohto zvyku sa nielen u nás, ale vo väčšej časti Slovenska upustilo. Počas pôstneho obdobia, ktoré sa skončilo Veľkou nocou boli častým pokrmom kaše, či rôzne mliečne jedlá. Niekde dominoval ovčí syr, pripravený buď samostatne, alebo ako súčasť iných jedál.

Foto: ilustračné

Zdroj: Dnes24.sk
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM