Tymián a oregano nepatria iba do kuchyne. Chránia kultúrne dedičstvo!
Vedci zo Slovenskej akadémie vied (SAV) zistili, že esenciálne oleje dezinfikujú staré dokumenty a zabíjajú plesne, ktoré ich požierajú.
Tím z Ústavu molekulárnej biológie SAV pod vedením Domenica Pangalla sa totiž dlhodobo snaží nájsť nové cesty na ochranu kultúrneho dedičstva pred mikróbmi.
„Momentálne študujeme, prečo majú práve tymian a oregano dobré vlastnosti na dezinfekciu niektorých povrchov,“ priblížil Pangallo. Vedci sa pri výskume inšpirovali odbornými článkami, ktoré hovorili o využití esenciálnych olejov na dezinfekciu povrchov v nemocniciach.
Ochrana fotografií
Vedecký tím sa teraz touto technikou snaží ochrániť napríklad fotky, ktoré sú vyhotovené na albumíne, čiže bielku z vajec. „Touto technikou sa robili prakticky všetky fotografie na rozhraní 19. a 20. storočia. Ak je pleseň pre tento materiál nebezpečná, tak za rok môžeme mať z fotky iba polovicu, čo by bolo pre kultúrne dedičstvo obrovská škoda,“ vysvetlil Pangallo.
Vedci postupujú tak, že v jednej banke sa nachádza fotka a v druhej esenciálny olej z oregana. Ten sa po zapnutí prístroja k fotografii rozprúdi, aby zabil plesne, ktoré ju napadli. Následne ho odvedú do tretej banky s aktívnym uhlím, ktoré ho neutralizuje.
„Ak by sme olej neodvádzali, náš ústav by pripomínal pizzeriu,“ podotkol Pangallo.
Fotografia sa po dezinfekcii môže bezpečne archivovať alebo putuje do rúk reštaurátorom.
To, aký účinok olej má, záleží od jeho druhu. Vedci ich vyskúšali veľa, no zatiaľ sa zdá, že najlepšie sú oregano a tymian. Pri testovaní sa nepozerajú iba na to, či olej plesne zabije, ale aj na to, pri akej koncentrácii je efektívny, či nedegraduje ľudskú DNA a v neposlednom rade, či nefarbí ako napríklad olej z levandule.
Pokus na múmii
Esenciálne oleje však nefungujú na všetky povrchy a druhy plesní rovnako, preto musia vedci najprv urobiť mikrobiálnu diagnostiku predmetu. Pri analýze starej fotografie najprv neinvazívne odoberú vzorky, ktoré kultivujú a podrobia analýze DNA. Keď zistia, aké mikroorganizmy sa na nej nachádzajú, skúmajú, či „hosťovský materiál“ aj požierajú.
Diagnostiku pamiatok robia vedci z Ústavu molekulárnej biológie SAV aj pre rôzne inštitúcie a múzeá. „Robili sme kultivačnú mikrobiálnu analýzu a analýzu DNA múmie Žofie Serédyovej, analýzu sochy Cyrila a Metoda na Devíne či najstaršej fresky na Slovensku, ktorá je v Starej Lomnici,“ spresnil Pangallo.
Ten so svojím tímom z Laboratória environmentálnej a potravinovej mikrobiológie získal tento rok Cenu SAV za ochranu kultúrneho dedičstva a výskum kvality tradičných slovenských potravín.
Ilustračné foto, TASR