Títo mladí Šaľania vedia, ako tráviť voľný čas: Bratia Matej (22) a Michal (17) našli vášeň v downhille
V Šali máme veľa mladých a šikovných ľudí, ktorí svoj voľný čas trávia netradičnými spôsobmi. Sú nimi aj bratia Matej (22) a Michal (17), tí si našli zábavku v bicyklovom downhille. Prečítajte si rozhovor s nimi!

Mladší z dvojice bratov Michal (17) je študent Strednej priemyselnej školy a Matej (22) študuje na Slovenskej poľnohospodárskej univerzite. Svoj voľný čas venujú špeciálnemu druhu bicyklovania a prípravám naň.
Chalani, ako dlho sa venujete bicyklovaniu?
Michal: Bicyklovať sme začali už v útlom detstve. Zo
začiatku sme chodievali na bicykel s rodičmi. Neskôr ma bicyklovanie začalo
viac baviť. Najskôr som chodieval len po ceste a hrádzi, a keď som mal asi
13 rokov, začal som chodievať dlhé vzdialenosti. K downhillu som sa dostal
ako 15-ročný, keď sa mi tento šport zaľúbil a rozhodol som sa mu venovať.
Začal som si upravovať bicykel na zjazdy.
Matej: Začínal som trojkolkou, pokračoval BMXkou a
3 horskými bicyklami, ktoré mi ukradli. Extrémnejšiemu bajkovaniu –
skákaniu, som sa dostal po mojich prvých ťažko zarobených peniažkoch na
letnej brigáde. Začalo to, keď som mal 15 rokov, štyri roky som sa venoval
streetu, dirt jumpu a teraz najviac tie zjazdy. Pred tromi rokmi som úplne
vymenil bicykel a začal sa venovať zjazdom.
Ako často sa venujete vášmu hobby – bicyklovaniu/
downhillu?
Michal: Na zjazdy chodievam zruba každý tretí týždeň.
V Šali také možnosti bohužiaľ nemáme.
Matej: Ako každý človek má málo času a potreboval by, aby
každý deň mal 48 hodín, ani ja nie som výnimkou, ale na moje hobby si
aspoň rekreačne doprajem tak každý druhý až tretí týždeň, keďže aj
náklady na samotný zjazd nie sú malá položka, aspoň nie pre študenta.
Okrem bicyklovania sa musíte pripravovať aj nejako inak? Ako často
trénujete?
Michal: Zjazdy sú veľmi náročný šport hlavne na kondíciu
a zaberania celého tela, hlavne nôh ramien a chrta. Preto chodievam aj do
posilňovne štyrikrát do týždňa. Na kondíciu sa chodievam bicyklovať
popri Váhu. Príležitostne si chodievam aj zabehať.
Matej: Zjazd veru nie je najľahší šport a hlavne pritom
trpia nohy a ruky. A keď sa dobre „vysypete“ pri zlom dopade alebo
šmyknutí, tak vás bolí doslova celé telo. Príprava je pre mňa rovnako ako
u brata posilňovňa, kde chodievame spolu. Vyvetrám si tam hlavu po
celodennom strese a vylepším formu, kondičku na moje obľúbené hobby.
Samozrejme, ani bike nie je u mňa len o zjazde dole kopcom, je dobré občas
aj spomaliť a ísť sa povoziť po meste, Váhu a blízkom okolí.
Koľko vás stojí taký priemerný bicyklový výlet? Sporíte naň
z vreckového a brigád alebo vás dotujú rodičia?
Michal: Výlety na osobu vychádzajú okolo 30 eur na jeden
deň. Samozrejme, že keď ideme ďalej, tak nás takýto výlet stojí aj viac.
Finančne je to dosť náročný šport. Väčšinou si výlety platím sám
z brigád, ktoré sa naskytnú alebo z vreckového. Ako študent veľa toho
nezarobím, tak samozrejme niečo prispievajú aj rodičia.
Matej: Áno, na výlety nám zvyknú prispieť aj rodičia, ale
väčšiu časť sa snažím hradiť si sám. Čo sa týka údržby a výmeny
súčiastok na bicykli, tak si musím zarobiť na príležitostných brigádach
a nasporiť.
Čo všetko je súčasťou potrebného výstroja?
Michal: Výstroj jazdca je potrebný hlavne na určitých
častiach tela – hlavne hlava a kolená s holeňou. Dôležitá je prilba aj
okuliare. My používame aj chránič zvaný opica. To je chránič chrbta hrude
ramien a lakťov. Používame ho preto, že nikdy neviete, kde môžete
dopadnúť na terén, či už sú to kamene alebo stromy a kríky.
Matej: Svoje zdravie si cením nadovšetko a preto tiež nosím
kompletný výstroj. Už veľakrát mi to zachránilo život, najmä prilba
sánku a zuby. Mal som už polámané zápästie aj prsty, ale nič vážnejšie
ako to a modriny, narazeniny a škrabance, som nemal. A to najmä vďaka
kvalitnému výstroju.
Ako často robíte vylepšenia na svojich bicykloch? Koľko ste už
do toho investovali?
Michal: Ako každý jazdec sa snažím svoj bajk vylepšovať,
či už je to váhový rozdiel alebo kvalitnejšími a lepšími súčiastkami.
Najviac sa ale opotrebováva spotrebný materiál, ktorý sa musí meniť
dva – trikrát do roka. Potom je to samozrejme aj servis vidlíc a tlmičov,
kde sa musí meniť olej a tesnenia, to je každú sezónu. Investícia sa na
bicykli z roka na rok zvyšuje, takže je to dosť ťažké aj spočítať.
Matej: Ide najmä o menenie spotrebného materiálu, ako sú
plášte, reťaz, radenie, prehadzovačky, ozubenie. Čistenie vidlice a reťaze
po každej jazde. Servis vidlice jeden až dva razy do roka. Čo sa týka
investícií, tak to som už za tie roky radšej aj prestal rátať.
Ste inšpiráciou pre mladých ľudí, ktorí radšej vysedávajú v krčmách a nešportujú. Čo by ste im odkázali? Matej: Ja som k vysedávaniu po krčmách nikdy nemal vzťah, radšej sme s mojím najlepším kamarátom Martinom zobrali bajky a išli si trochu prevetrať hlavy. Môj odkaz pre nich by bol asi takýto. Ľudia, svet je aj väčší než štyri steny, automat, krígeľ piva a s pollitrom vodky. Ja osobne milujem prírodu, takže som rád, že môžem skombinovať s takýmto pekným adrenalínovým športom. Každodenný stres sa dá vybiť aj inak než popíjaním.