Tatér zo Šale Igor (31): Možno raz potetujem aj svoje vnúčatá
Tetovania sú aj v našom meste v kurze. Zisťovali sme preto priamo u tatéra, či sú Šaľania v takomto skrášľovaní svojich tiel konzervatívni alebo skôr odvážni. Niektoré ich požiadavky vás možno prekvapia.
Šaľan Igor „Trevis“ Práznovský (31) má tetovacie štúdio u seba doma. My sme sa s ním porozprávali o tom, aké sú aktuálne módne trendy, čo áno a čo nie v tetovaní, ale aj o najkurióznejších príbehoch z jeho praxe.
Ako dlho sa venuješ tetovaniu? Ako si sa k tomu vôbec dostal? Teraz je tomu dva a pol roka. Chcel som to robiť už dlhšie, lebo som mal vzťah ku kresleniu, ale nevedel som „ako na to“. Nakoniec som sa k tomu dostal cez kamoša, s ktorým sme spolu pracovali v Anglicku. Po dvoch rokoch po návrate z Anglicka sme sa náhodne stretli a on mi povedal, že sa venuje tetovaniu. V začiatkoch mi veľmi pomohol, odporučil mi aj správne vybavenie. Je totiž ťažké vybrať také, ktoré spĺňa aj hygienické normy, aj vyhovuje pri práci. Čo sa týka samotného tetovania, som samouk. Skúšal som najprv na sebe, ale aj na pár prvých odvážnych kamarátoch.
Aké sú momentálne trendy v tetovaní? Nejaký vzor či miesto? U nás na Slovensku je tetovanie ešte v plienkach. Ľudia sú tu veľmi konzervatívni. Trendy sledujem v zahraničí. Tam najviac idú portréty, rôzne tieňovačky a personalizované motívy, či veci z filmového a hudobného priemyslu. Aktuálne sú u nás výstrelky – nápisy, pierka, ale to sa mne osobne nepozdáva. Tetovanie by malo byť originálne, malo by vystihovať daného človeka. Preto človeka, ktorý ku mne príde, sa snažím usmerniť, aby ho tetovanie čo najviac vystihovalo. Toto býva často vidieť u mladých, ktorí chcú prvé tetovanie. Niečo obkukajú a už aj to chcú mať na sebe. Potom prídu po roku na prerábku, prekryť to alebo to chcú rovno odstrániť.
Robíš iba tetovania ako zamestnanie alebo je to skôr tvoje hobby? Zamestnanie je niečo iné. Momentálne čašník, ale už to asi nepotrvá dlho. Voľný čas zatiaľ všetok venujem tetovaniu, ak netetujem, tak kreslím nové návrhy. Plánujem sa určite venovať tetovaniu viac a viac. Bude ma potom živiť to, čo ma najviac baví. Splnený sen. Už teraz si predstavujem, ako tetujem ako starý dedko, kým sa mi nezačnú triasť ruky. Možno potetujem aj svoje vnúčatá. :-)
Mal si už nejakú kurióznu požiadavku od zákazníka? Mal som veru. Prišiel pár, ktorý bol spolu strašne krátku dobu. Trvali na tom, že si chcú dať vytetovať svoje mená navzájom na genitálie. Po mesiaci sa rozišli.
Najzaujímavejší zákazníci, ktorí ti utkveli v pamäti? Najmladší či najstarší? Najzaujímavejší zákazník je jeden chalan, ktorý si dáva na telo tetovať to, čo má na sebe vytetované Justin Bieber. Zatiaľ na tom rukáve postupne pracujeme trištvrte roka. Najstarším zákazníkom bol 45 ročný muž, ale to nebolo nič neobvyklé. Najmladší majú 18 rokov, ale robil som niekoľko tetovaní aj mladší. To však robím zasadne so súhlasom rodičov. Tí vždy prídu aj so svojimi deťmi, pozrieť sa, ako to vyzerá, kde sa to robí, popýtať sa či to ich dieťa nebude veľmi bolieť.
Ako je to s bolesťou pri tetovaní? V prvom rade záleží od miesta, kde sa tetuje. Niekde je koža jemnejšia a citlivejšia, niekde zase hrubšia. Najviac to však záleží od prahu bolesti konkrétneho človeka. Musím však povedať, že baby to všeobecne zvládajú lepšie. Majú to asi naprogramované v génoch kvôli pôrodom alebo si len povedia „nebudem baba a nebudem plakať“. Neviem, ale určite to chalani horšie zvládajú. Najcitlivejšími partiami sú krk, vnútorný biceps, rebrá, vnútorná strana stehien a miesta, kde sa koža dotýka kosti.
Ako dlho trvá vytvorenie takého kresleného umeleckého diela na telo? Časovo je to rôznorodé. Niekedy nezáleží ani tak od veľkosti, ako skôr od množstva detailov, farebnosti či motívov. Malé tetovanie s prepracovanými detailmi môže trvať dlhšie ako niečo veľké. Konkrétne najdlhšie trvajú tzv. rukávy. Pri tom treba brať ohľad aj na hojenie kože, čo trvá tak tri až štyri týždne. Jeden rukáv môže byť aj viac ako polročná práca. Napríklad aj farebné tetovania trvajú dlhšie, lebo farby sa do pokožky inak vpravujú, taktiež sa aj dlhšie hoja. Pri jednofarebných tieňovačkách je aj technika úplne iná ako pri farebných. Klasické tieňovačky trvajú od 2 do 7 hodín. Vždy si však treba dať záležať a neponáhľať sa, robiť rýchlo, rýchlo, aby sa na to tetovanie mohol človek spokojne pozerať aj po rokoch.
Robíš aj tetovanie obočia? Nie! To je permanentný mejkap. Na to sa používajú úplne iné farby, aj strojčeky. Pre mňa je tetovanie umelecká činnosť a pri niečom takom, ako je tetovanie obočia, by som sa nemohol umelecky vyšantiť. Ako zdroj financií by to však mohlo byť zaujímavé.
Vracajú sa k tebe zákazníci alebo prídu aj takí s prácou iného tatéra, že to chcú prekryť či upraviť? Mám okruh ľudí, ktorí sa vracajú pravidelne. Ale prídu aj od iných tatérov, že chcú tetovanie upraviť. Niektorí ľudia sú aj takí, že si dajú každé tetovanie od niekoho iného urobiť. U mňa však prevažujú noví a takí, čo sa ku mne opätovne vracajú. Chodia ku mne aj zo zahraničia. Ľudia, čo tam pracujú, ale pricestujú sa dať potetovať ku mne. Napr. z Írska, Rakúska či Nemecka. Teší ma, že aj ľudia v zahraničí vidia moju prácu. Tým si vlastne robím očko aj u ďalších, ktorí to na nich vidia
Máš aj ty tetovania? Koľko a kde? Mám iba tri. Jedno je na ľavej ruke ešte z mojich začiatkov, kedy som skúšal a spravil som si plátno na svojej ruke. Zistil som vďaka tomu, ako sa má tetovať, ako hlboko tetovať, ako a kde to bolí. Úplne prvé tetovanie mám ešte z jedného tetovacieho štúdia, ale to bola skôr taká mladícka nerozvážnosť. Vymyslel som si, že chcem niečo pekné, prišiel tam, dali mi časopisy a ja som si nakoniec vybral aztécku vranu. Ja som to urobil preto, lebo sa mi to veľmi páčilo a vtedy som sa z toho aj veľmi tešil. Nemám k nej žiadny vzťah, nie je taká moja, preto aj všetkých svojich zákazníkov sa snažím usmerniť, aby to ich tetovanie vystihovalo ich osobnosť čo najviac. Posledné tetovanie je hviezda na ruke. To som sa ja podujal pomôcť začínajúcej tatérke, pri čom som jej vysvetlil ako a čo robiť.
Foto: Igor Práznovský
