V období „dušičiek“ spomíname na svojich blízkych, ktorí už nie sú medzi nami ešte intenzívnejšie, ako po iné dni v roku. Práve v tomto období kroky mnohých z nás povedú na mestský cintorín v Šali. Možno to ani len netušíte, no na našom cintoríne našli miesto posledného odpočinku mnohé osobnosti, ktoré v minulosti robili skvelé meno nášmu mestu v najrozličnejších oblastiach. Pri vstupe do areálu cintorína si môžete všimnúť tabuľu a na jej vrchu prečítať výstižný citát od Plínia tomto znení: „Keďže nám nie je dopriate dlho žiť, zanechajme niečo po sebe ako svedectvo, že sme žili.“ Priamo pod ním sú uvedené mená 45 šalianskych osobností, ktoré naplnili tento citát do bodky a na mestskom cintoríne majú svoje hroby, niektoré aj hrobky. Sedem z nich bolo v roku 2007 zaradených medzi pamätihodnosti mesta Šaľa. V týchto hroboch naveky odpočívajú významný spisovatelia, inžinieri, stavitelia či pedagógovia. A kto si vyslúžil túto poctu?

V hrobke rodiny Feketeházy je pochovaná jedna z najväčších osobností šalianskej histórie, Ján Feketeházy (1842–1927). Kaplnku dal postaviť jeho otec Dominik a svokor Jozef Fekete v roku 1891. Hovoríme o významnom staviteľovi a svetoznámom konštruktérovi mostov, ktorý projektoval a spoluprojektoval najmä železničné a cestné mosty v druhej polovici 19. storočia. Medzi jeho známe stavby patril cestný most v Segedíne, bol spoluautorom aj mostu cisára Františka Jozefa (dnes most Slobody) v Budapešti. Dominantu cintorína si uctia obyvatelia mesta v týchto dňoch aj iným spôsobom, ako len duchovným. Momentálne na mieste prebieha menšia rekonštrukcia, ktorá ešte viac skrášli kaplnku rodiny Feketeházy. Iniciátor tejto akcie, mestský poslanec Jozef Varsányi nám prezradil, že to nie sú prvé práce na tejto hrobke. V minulosti dali príbuzní rodiny Feketeházy opraviť vežu a vďaka príspevku mesta sa menili aj vstupné dvere. „Taká významná osobnosť si dôstojné miesto posledného odpočinku jednoznačne zaslúži,“ povedal Jozef Varsányi. Hneď oproti kaplnke bolo tiež rušno. Hrobové miesto Žigmunda Szentiványiho upravovalo niekoľko pracovníkov vodohospodárskeho podniku. Ale prečo práve zamestnanci tohto podniku? Szentiványi bol totiž zakladateľom vodoregulačného družstva, jeho prvým riaditeľom aj hlavným inžinierom. „Jeho hrob dávame dokopy každý rok, veď práve on tvoril históriu nášho podniku,“ povedal jeden z pracovníkov. Mi len pripomenieme, že okrem toho bol aj kráľovským radcom.

Ktoré ďalšie hroby boli označené ako pamätihodnosti?

• Štefan Almássy (1806–1876) – náboženský spisovateľ, kňaz, od roku 1848 až do smrti správca farnosti v Šali, odborník na cirkevné právo.
• Jozef Hlavatý (1898–1966) – kňaz, hudobný kritik , profesor náboženstva a cirkevnej hudby, autor spevníka, organizátor skautingu na Slovensku.
• Jozef Sellyei Miškovič (1909–1941) – ľudový spisovateľ, autodidakt, predstaviteľ menšinovej literatúry, autor asi 400 poviedok, písal reportáže i rozhlasové hry, jeho poviedky okrem zábavy poskytujú aj obraz doby, v ktorej vznikli.
• József Péter (1856–1925) – pedagóg, riaditeľ štátnej školy od roku 1904, zakladateľ spevokolu, veliteľ hasičského zboru, režisér divadelných hier, predseda organizácie kresťansko-socialistickej strany od roku 1919
• Alexander Simon (1880–1955) – prvý menovaný riaditeľ a odborný učiteľ odbornej poľnohospodárskej školy v Šali (1904), školu viedol takmer 30 rokov, odborník v ovocinárstve, šľachtiteľ.

Je nutné spomenúť, že na šalianskom cintoríne je pochovaný (i keď jeho hrob nie je zaradený medzi pamätihodnosti) aj Ján Johanides (1931 – 2008), významný slovenský spisovateľ, ktorého meno nesie aj naša mestská knižnica. Tento rodák z Oravy žil v Šali od roku 1972, bol autorom mnohých poviedok, noviel a románov, esejista, písal rozhlasové hry i filmové scenáre. Stal sa držiteľom Ceny Dominika Tatarku i vydavateľstva Slovenský spisovateľ. Manžela Oľga (1942 – 2007) bola akademickou maliarkou.

V najbližších dňoch tak môžete pri návšteve cintorína vzdať úctu aj veľkým osobnostiam šalianskej histórie.

Galéria: hroby zaradené medzi pamätihodnosti mesta Šaľa