Otázka bezdomovectva je v Šali systémovo riešená
V súčasnosti je mesto Šaľa zapojené už do tretieho projektu terénnej sociálnej práce. Jeho hlavným cieľom je dostať ľudí bez domova späť do spoločnosti, alebo aspoň zvýšiť úroveň ich životných podmienok.
Vďaka projektu tak „systémové riešenie bezdomovectva naberá ten správny smer,“ uviedla terénna sociálna pracovníčka Renáta Zelezníkova. Dôkazom úspešnosti týchto pojektov je i približne 20 ľudí, ktorí sa vďaka nim vrátili z ulice späť do „normálneho“ života. Odbornú pomoc však sociálni pracovníci poskytli viacerým. Len v prvom projekte, ktorý bol realizovaný v rokoch 2008–2010, pomohli približne 135 ľuďom a v aktuálnom projekte, spustenom v júli tohto roka, sa ráta s poskytnutím pomoci asi 100 osobám bez domova.
Medzi jednotlivé aktivity projektov patrí sprístupnenie zariadenia, kde sa môžu ľudia bez domova dvakrát do týždňa osprchovať a dostanú i čisté šatstvo, ďalej výdaj stravy počas zimných mesiacov, či možnosť pracovať pre mesto v rámci jednorázových brigád. „Snažíme sa našim klientom hľadať i stále pracovné miesta, no je to veľmi zložité. Majú spravidla ukončené iba základné vzdelanie, a tak sú odkázaní na jednoduché manuálne práce, ktorých je momentálne nedostatok,“ opisuje možnosti práce ľudí bez domova Robert Uko, asistent terénneho sociálneho pacovníka.
„Kauza“ nocľaháreň
Azda najvýznamnejším výsledkom projektov bolo zriadenie nízkoprahovej nocľahárne, ktorá funguje vždy od decembra do marca a za poplatok 70 centov ju ľudia môžu využívať aj keď sú pod vplyvom alkoholu či drog. „Je úžasné, že sa nám nízkoprahovú nocľaháreň podarilo sprevádzkovať. Takýchto zariadení je na Slovensku len šesť či sedem. Nikto totiž nechce robiť s opitými či nadrogovanými ľuďmi, lenže to je realita, taký životný štýl oni majú. I tak chceme, aby mali zabezpečené aspoň základné životné potreby,“ vysvetľuje Roman Csikós, člen hnutia Alternatíva, ktoré s mestom na projekte spolupracuje.
Faktom stále zostáva, že nocľaháreň sa nachádza v centre mesta na Partizánskej ulici, ktorej obyvateľom prítomnosť bezdomovcov napriek absencii výrazných problémov či konfliktov prekáža. „Niekedy robia neporiadok a ak niektorého z nich do nocľahárne kvôli nedodržaniu pravidiel nepustia, prespí napríklad pod schodami vchodu, kde aj pije alkohol,“ sťažuje sa Jozef, ktorý býva v tesnej blízkosti nocľahárne.
„Neďaleko je i materská škôlka a i keď nerobia veľké problémy, človek nidy nevie, čo sa môže stať,“ dodáva Jozef. „Ľudia by bezdomovcov najradšej nevideli, nechcú aby boli na ulici. Nocľaháreň im takisto vadí, no podmienky pre inú alternatívu tu už žiaľ nie sú. Je to začarovaný kruh,“ reaguje na nespokojnosť obyvateľov Partizánskej ulice Roman Csikós.
Prítomnosť bezdomovcov prekážala i mestským predstaviteľom, a tak v apríli tohto roka presťahovali kanceláriu terénnych sociálnych pracovníkov z mestského úradu do budovy nocľahárne na spomínanej Partizánskej ulici. Napriek tomu, že to terénna sociálna pracovníčka Zelezníkova považuje za otvorenú diskrimináciu, hodnotí súčasné priestory ako vhodnejšie. „Priestory, ktoré nám mohol mestský úrad poskytnúť, neboli postačujúce. Bola to len maličká kancelária na prízemí, z ktorej bolo všetko počuť. Aj naši klienti majú právo na súkromie, a preto je tento priestor lepší,“ komentuje presťahovanie Zelezníkova.
Pri práci s bezdomovcami by pomohlo denné centrum a celoročná nocľaháreň
V teréne pracujú sociálni pracovníci vždy vo dvojici. Klientov navštevujú priamo v miestach, kde sa zdržiavajú a riešia s nimi ich problémy. Najčastejšie sa jedná o riešenie zdravotných ťažkostí či dohováranie, aby si vo svojom okolí uržiavali poriadok. Do nebezpečných situácií sa zatiaľ sociálni pracovníci nedostali. „Naši klienti sú prevažne radi, keď ich prídeme navštíviť. Tešia sa, že sa o nich niekto zaujíma,“ konštatuje Robert Uko.* „Snažíme sa vytvárať si s nimi vzťahy založené na dôvere. Nemajú preto dôvod, aby si svoju agresiu vybíjali na nás,“* dopĺňa Zelezníkova.
Do budúcnosti by pre efektívnejšie riešenie otázky bezdomovectva chceli sociálni pracovníci otvoriť denné centrum a spojiť existujúci útulok na Jazernej ulici s nocľahárňou do jedného celoročného zariadenia. Náklady na prevádzku nocľahárne sú však vysoké a mesto preto nad jej premenou na celoročné zariadenie neuvažuje. Csikós túto víziu uzatvára slovami: „To je hudba budúcnosti.“