Pôvodné mená našich dedín vás dostanú: Bánov ešte ako tak, ale Fajkurt je víťaz :)

Ketzew, Anetzew, Bánkezu

V roku 1113 bolo pôvodné meno obce Bánov Kescu, jej druhá časť (Malá Kesa) niesla názov Qescu. Vtedy patrili Zoborskému opátstvu. Kesa bola darovaná vojvodovi Bánovi, podľa ktorého dostala pomenovanie Bankeszi – Bánova obec. Na začiatku 12. storočia bola obec Bánov kráľovským majetkom a žilo v nej 252 obyvateľov. V niektorých listinách sa uvádza názov Ketzew, Anetzew, ale aj pomenovanie Bánkezu, neskôr Bánovská Kesa. Od roku 1274 patrila obec Szegiovcom. V roku 1308 nesie názov Bankezu ecclesiastica (cirkevná obec). V období, keď patrila obec k majetkom Bosniakovcov a v kuruckých listinách je spomínaná aj ako „Tóthkeszi“- Slovenská Kesa. 11. júna 1948 sa zmenil názov obce Bánovská Kesa na Bánov a tak sa volá obec dodnes.

Barakcha, Nogbrakcha…

Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1269 pod názvom Barakcha, neskôr Brakcha (1298), Baracha (1327), Nogbrakcha (1394), Barachko (1395), Baracžka (1773), Baracska 1920), Bardoňovo (od 1948). Maďarský názov Barsbaracska.

Baromlak

Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1410, kedy sa obec spomína pod názvom Baromlak. Toto pomenovanie má pôvod v turečtine s najpravdepo­dobnejším významom osada, sídlo pastierov. Vyhláškou z roku 1948 bol názov obce zmenený na Branovo.

Churnok, či Churnuk Utraque

Ako vznikol pôvodný názov obce Černík? Cer Cernic znamená dubový les, aj v súčasnosti ešte existujú v tejto obci dubové lesy. Churnuk Utraque znamená Černík obojstranný, nakoľko mohol byť obývaný na oboch stranách pretekajúcej rieky Nity. Slovo Csorni v preklade z latinského jazyka znamená vojenské krídlo. Medzi jednotlivými panovníkmi sa viedli časté vojny. Správy dokumentujú, že obec patrila hneď niekoľkým významným rodom. Corno je najpravdepodob­nejšia verzia názvu obce, čo v preklade znamená rameno rieky. Prvá písomná zmienka o obci Černík sa objavuje už v roku 1156. Spomína sa ako Cernic, Churnok, neskoršie ako Alsó Csornok a Folso Csornok (Dolný a Horný Čornok), tiež ako Churnuk Utraque. Nakoniec až v roku 1945 po druhej svetovej vojne terajší názov Černík.

Názov obce odvodený od boľavého prsta

Hovorí sa, že Kúrthyovci boli stará rodina, pochádzajúca z Arpádovského rodu. Andráš Kúrthy zakladateľ rodiny, bol už vraj za tatárskeho vpádu kráľovským vojenským zbrojnošom. Keď Tatári postupovali, bol kráľ Béla IV. nútený pred nimi zutekať z Budínskeho hradu na dnešné Slovensko. Starý Andráš Kúrthy robil kráľovi pri úteku doprovod. Tatári im však boli stále v pätách, preto bol kráľovský kočiš nútený rýchlejšie popohnať kone, aby ich nechytili. Pri jazde si všimol, že z kolesa vypadla závlačka a koč by sa mohol pri rýchlej jazde prevrátiť. Rozvážny kočiš tam namiesto závlačky vložil svoj prst, aby mohli ďalej pokračovať v jazde. Keď dorazili do bezpečia, kráľ spozoroval, že jeho zbrojnošovi Kúrthymi krváca prst. Prišiel k nemu a spýtal sa ho:“ Faj Kúrthy?“, čo v preklade znamená: “Bolí ťa to Kúrthy?", on vraj odpovedal, že ho to nebolí. Za toto hrdinstvo kráľ Béla IV. dal Andrášovi Kúrthymu šľachtický titul a s ním spojené majetky. Tento praded Andráš Kúrthy na znak vďaky ku kráľovi si dal pred svoje meno slovo „Faj“ a tak sa z neho stal Fajkúrthy. Od mena tohto zemepána je odvodený i názov Fajkurt, dnešná Dedinka. Či to bolo tak, alebo nie, to už je ťažko povedať..

Chus, Čúz

Dnešná obec Dubník sa po prvýkrát spomína roku 1236 pod menom Chus. Pôvodne bola kráľovským majetkom, ktorý kráľovou donáciou dostal roku 1247 Alexander z rodu Semere, zvaný Chúzy. Aj roku 1339 ju vlastnili členovia rodu Semere, v roku 1394 sa objavuje pod menom Chuz. V roku 1416 sa tu spomína zemepán Michal Csúzy. V tomto čase už tunajší členovia rodu Semerovcov prevzali od obce priezvisko (pôvodné meno obce bolo Csúz, t.j. Čúz). V roku 1699 sa obec spomína pod názvom Čúz. V 1786 sa obec spomína pod menom Cshus, neskôr v pomaďarčenej podobe Csúz. V tom čase a až do roku 1848 boli a najväčšími tunajšími zemepánmi stále Csúzyovci. V roku 1948 bolo meno obce zmenené na Dubník.

Villa Hudvordiensium super aquam Sitou

Prvá písomná zmienka o Dvoroch nad Žitavou je z roku 1075. V písomnom zázname je uvedený latinský názov obce Villa Hudvordiensium super aquam Sitou, preložený do slovenského jazyka Osada Dvorníkov nad riekou Žitava. Dňa 2. októbra 1429 povýšil Dvory na mesto s názvom Trhové mestečko Veľké Dvory kráľ Uhorska a rímsky cisár Žigmund Luxemburský. V roku 1462 v Komárňanskej hradnej župe vznikol Dvorský okres, ktorého sídlom boli Dvory nad Žitavou.

Köbölkút

Podľa prvých zachovaných dokumentov územie Gbeliec v X. storočí patrilo kráľovi Štefanovi I. Význam tejto oblasti vzrástol v XI. storočí, pretože krížom viedla veľmi dôležitá obchodná cesta nazývaná „soľná cesta“. Na území vedľa „kamennej studne“ založili kráľovský hospodársky majer. Túto „Osadu vedľa kamennej studne“ v XIII. storočí nazývali v skratke Köbölkút, čiže v preklade „Studňa z kameňa“- dnešné Gbelce, maďarský názov obec Köbölkút.

Legenda vzniku názvu Jató

Legenda o vzniku názve obce Jatov hovorí, že kedysi vraj bola pôda v týchto miestach neobrábaná, mokrá, s veľkými močiarmi a jazerami. Raz v noci šla tadiaľto skupina Maďarov. Bola veľká tma a ten čo išiel prvý, takmer vošiel do jazera. Zbadal sa a zakričal: „Jaj, tó!“ teda „Jaj, jazero!“. A tak tomuto miestu prischlo pomenovanie Jató – Jatov :)

Kamacha, Leuka i Gúg

Stredoveká obec Komoča sa spomína v archívnych dokumentoch od roku 1416, najskôr pod pomenovaním Kamacha. Prvá písomná zmienka o obci Ľubá zase pochádza z roku 1247 pod názvom Leuka. Na okraji Žitného ostrova, leží obec Zemné. V listinách, pochádzajúcich z roku 1113 sa obec spomína pod menom Gúg.

Môže vás zaujímať:

• Keď sa merať cestu rozhodne oplatí: 5 dedín pri Zámkoch, do ktorých by ste mali zavítať
• Zbadáte tabuľu a hneď vám udrie do očí: 15 najzaujíma­vejších názvov západoslovenských ob­cí
• Naše okolie skrýva množstvo zaujímavostí: Pikošky z obcí pri Zámkoch, o ktorých vie málokto
• Keď príroda prekvapuje: Prírodné zaujímavosti z obcí pri Zámkoch, o ktorých vie málokto

Foto: ilustračné