Novozámčan Igor (25): Ľudia nemajú poňatia, čo súťažná kulturistika obnáša
Mnohí ho poznajú ako kontroverznú osobnosť kulturistickej scény v Česku alebo na Slovensku. Volá sa Igor Illés, pochádza z Nových Zámkov a kulturistike sa venuje od svojich 18 rokov.
Aké boli tvoje začiatky? Ako si začínal?
Moje začiatky boli ako u každého mladého športovca, ktorý má veľké sny
a veľké ambície. Moje prvé dotyky s činkami prebehli už keď som mal
13–14 rokov, ale nevydržalo mi to dlho, pretože prioritou bolo hranie
hokeja. Moje sny na ľade sa žiaľ prestali zlučovať, hokej u mňa prešiel
na druhú koľaj. Začalo to niekedy v prvom ročníku strednej školy… kde,
som si začal uvedomovať, že hokej nie je pre mňa. Dostal som sa ku
kulturistike, ktorú som mal v osude. Sám som sa dopracoval k posilňovaniu a
dodnes sa ho držím. Milujem tento šport telom i dušou.
Ako by si stručne popísal svoju cestu od hokeju cez fitness až ku
kulturistike?
Hokej som začal hrať v 3 rokoch, bol to pre mňa šport číslo jedna dlhé
roky. Naučil ma disciplíne, systematickosti a periodizácií. Hral som ho
15 rokov. Bohužiaľ bez kontaktov a úplatkárstvu som hral stále len
v materskom klube, čo bolo pre mňa veľké mínus a nikdy by som s tým
nebol spokojný. Kulturistiku som začal robiť na prelome 18 rokov. Spočiatku
to bolo v rámci fitness, kde atribútom úspechu boli voľné zostavy,
akrobatické prvky a flexibilita. Pre mňa bol tento smer nereálny a nebavilo
ma to. Kulturistike som sa začal naplno venovať medzi 19–20 rokmi, kde som
sa skutočne našiel a súťažím tu dodnes. S tým rozdielom, že od
začiatku kariéry z váhy 62kg som sa dopracoval na 115–120kg. Minulý rok
bol vrcholom objemovej fázy, s maximálny prihliadnutím na kvalitu, kedy som
mal 127kg pri výške 174cm.
Aká je tvoja súťažná strava, líši sa veľmi od tej
každodennej?
Určite áno. Kulturistická strava je veľmi odlišná od stravy bežných
ľudí. Pre niekoho ani nie, ale stačí keď to porovnám s rodinou. Jem
každé dve hodiny. V každom jedle dbám na bielkoviny. Denne ich spotrebujem
cca 350–400g. Aby ste si to vedeli predstaviť, prepočte na kuracie prsia to
robí 2kg kuracích pŕs denne alebo 1 600g. Denne skonzumujem približne
8–10 porcií. V objemovke, ako to hovoríme my, to je viac pestré, ale
spravidla sa to otáča okolo kuracích pŕs, rýb, vajec, ovsených vločiek,
ovocia, orechov a ryže.
Čo by si odkázal mladým, začínajúcim kulturistom?
Tri slová -trpezlivosť, disciplína a periodizácia. Nehnať sa za výsledkami
na úkor nových doplnkov výživy a nebodaj anabolických steroidov. Telo je
ako socha, aj sochárovi trvá mesiace, kým z kusa kameňa vypracuje
majstrovské dielo.
Máš svoj vzor?
Medzi mojich obľúbených kulturistov by som zaradil veľa mien, no skutočným
vzorom mi je anglický „The Shadow“ Dorian Yates a zo súčasných mladý
talent Petar Klančír.
Aká je tvoja motivácia, ktorá ťa ženie dopredu?
Sú to sny, ktoré snívam a postupne sa mi plnia, po maličkých krôčikoch sa
stávajú skutočnosťou. Mojim cieľom ako každého profesionálneho
športovca, je byť najlepší. Najbližší cieľ je zisk Profesionálnej karty
do Profesionálnej divízie IFBB. Zabojujem o ňu budúci rok 2015.
Aké sú tvoje doterajšie úspechy?
Mám ich desiatky. Všetky moje doterajšie úspechy nájdete zoradené od roku
2007 až po súčasnosť na mojom oficiálnom webe – www.igorilles.com.
Čo na tvojom tele je dominantou?
Medzi moje dominantné partie patria určite nohy, pochváliť sa môžem aj
chrbtom. Avšak, celkove si myslím, že som sa stal komplexným, keďže po
minulé juniorské roky boli mojou slabinou prsia, ktoré som výrazne
zlepšil.
Čo je naopak tvojou slabinou?
Za slabinu považujem všetko, pretože s ničím nie som natoľko spokojný,
že by som si povedal, že táto partia je super a táto je slabšia… vždy je
na čom pracovať. A ešte ma čaká kopec práce.
Na akú súťaž si sa naposledy pripravoval?
Pripravoval som sa na súťaž do Srbska. Plánovali sme to bohužiaľ oveľa
skorej, čo zodpovedalo aj času v diéte. To sa koniec-koncov podpísalo aj na
mojej finálnej forme. Príprava bola dlhá, avšak naposledy som súťažil
v Srbsku, čo bol môj prvý oficiálny štart v IFBB, kde som si vlastne môj
malý cieľ splnil.
Ako prebiehala príprava na ňu?
Príprava na súťažnú sezónu bola neočakávane dlhá. Vyskytol sa problém
ohľadom materskej IFBB a ja som musel riešiť ako sa do IFBB dostať
(International Federation of Bodybuilding & Fitnes). Nakoniec sa mi to
podarilo cez krajinu známu svojimi tulipánmi a obrovskými plantážami. To
všetko za chodu v diéte, no to bol dôsledok toho, že miesto plánovaných
4 mesiacov v diéte sa stalo 10. Všetko si financujem sám, nemám sponzorov
na oblečenie, stravu ani na doplnky výživy. O to to bolo ťažšie a finiš
bol zdrvujúci, pretože som to ťahal už len tak tak. Ľudia nemajú poňatia,
čo to obnáša, hlavne si myslia, že máme zo súťaží tisícky eur. Sklamem
vás.. ako profesionálny športovec v amatérskej divízií IFBB nemám
z toho nič. Investujem kopu peňazí do prípravy a pokiaľ si na to
nezarobím, nemám. Na Slovensku sú športovci, ktorým pomáha štát, firmy,
alebo spoločnosti, ktoré predávajú oblečenie a doplnky. Ja som to šťastie
zatiaľ nemal, no neľutujem tie peniaze, ani nikdy nebudem.
Aká je tvoja momentálna súťažná váha?
Moja aktuálna súťažná váha mala byť 112 kg pri výške 174cm, kvôli
10-mesačnej diéte mi to padlo na 105 kg. Avšak stratené kg rýchlo
nadobúdam nazad.
Máš nejaký zážitok z ciest, na ktorý len tak
nezabudneš?
Stalo sa mi to tento rok, kde som mal stráviť cca 7 dní v Holandsku.
Ubytovali ma do bytu dvoch mladých ľudí. Nič by nebol problém, len
priateľka spolubývajúceho celé dni fajčila. Od rána do večera jednu za
druhou. Doslova som sa tam cítil ako v najhoršej krčme, aká existuje.
Smrdel som, nevetralo sa a doslova ma tam dusilo. Nevydržal som tam ani 2 dni.
Na konci 2. dňa som sa rozhodol, že to budem riešiť radikálne. Lietadlo
nelietalo denne, no ja som chcel ísť domov. Rozhodol som sa ísť vlakom. Bolo
to to najhoršie, čo som mohol urobiť. Cesta ma stála neuveriteľných
500 eur. Na porovnanie, letenka tam aj spať vyšla iba 150 eur. Cesta
lietadlom trvala necelé 2 hodiny. Vlakom som cestoval 24 hodín v kuse.
Nerátam prestupy. Najhoršie to bolo v Mníchove, kde som dokonca zmeškal
posledný vlak, a musel som hľadať alternatívu… cesta sa predĺžila
o 45 min. Plus účet za internet v telefóne 150 eur.
Foto: Igor Illés