Na vlastnej koži: Novozámocká mamička o prvom školskom dni svojej dcérky
Kým prváčikovia sa tešia do školy najmä na učenie a na všetko nové, „veľkí“ druháci už s takou radosťou druhého septembra do školy nebežia. Boli sme zvedaví ako prežili prvý deň školy prváčka Tami a mamička Ivetka.
„Prípravy na prvý školský deň? Nič extra, len sme sa porozprávali, že bude treba počúvať pani učiteľku, neskákať jej do reči, pekne počúvať a sedieť. Našťastie sme to dodržali, „ hodnotí predškolské prípravy mamina Ivetka. Podľa jej slov mali už nakúpené takmer všetko. „Chýbali nám už len drobnosti – ako čierny tuš, výkresy, obaly na zošity a knihy.“
S copíkom v bielych šatách
Účes aj výber oblečenia mali dopredu dohodnutý. „Na pozvánke zo školy, bolo napísané, aby mali dievčatá oblečenú bielu blúzku a čiernu sukňu.“ Sukňu bohužiaľ nemali, tak to baby vyriešili peknými bielymi šatami. Účes bol klasický – copík.
Boli sme zvedaví na slávnostné ráno dňa D. „Máme ešte jedného pätnásť mesačného drobca, takže ocino sa staral oňho a ja o malú školáčku. Našťastie sme nezaspali, nakoľko menší synček je náš budíček, “ povedala mamička, no podotkla že budík si pre istotu nastavili.
Bez sĺz ale s parádnym šálom
Ranná cesta bola strašne daždivá a Ivetka hodnotila, že človeku to až bralo chuť v tento slávnostný deň. „Keď sme už prišli do školy na počasie človek hneď aj zabudol, keď uvidel svoje dieťa v školskej ľavici, ako veľkého prváka. Pritom to bol ešte nedávno malý škôlkarik, “ dojemne opisuje mamička.
Program slávnostného dňa bol pestrý. „Pani učiteľka sa predstavila, povedala deťom, čo ich v tento veľký deň čaká. Do každej triedy potom prišiel deti privítať riaditeľ a zástupkyne osobne aj s malou pozornosťou. Deti dostali špeciálny šálik, ktorý sa vraj nosí len vo výnimočné dni. Každý prváčik zároveň dostal knižku na pamiatku s venovaním od triednej učiteľky. “
Dojmy z úvodu školského roka majú obe Tami aj Ivetka príjemné. „Malá sa teší na každý ďalší deň. Každému sme sa museli vyspovedať a pochváliť sa, keďže darovaný šálik sa nám páčil najviac, “ v malej Tami sa parádnica nezaprela. V škole sa jej páčilo a na plač ani nepomyslela, keďže sa venovala novým spolužiakom. „Kamarátov máme veľmi veľa. Nielen v našej triede, ale aj vo všetkých susedných. U nás v triede máme hneď päť bývalých spolužiakov zo škôlky a dvoch kamarátov,“ pýšila sa Tamarkina mamina.