Od veľmože k zlodejom
Stredoveká Taverna priniesla jeden zo svojich pôsobivých dobových večerov. Noc sa niesla v znamení neopakovateľnej atmosféry – mali sme možnosť okúsiť pravé stredové radovánky, preliať hrdlom korble medoviny a stráviť veľa času nad „Veľkou Krmou“.
Ku všetkému však viedla čarodejnica – ktorá návštevníkom hneď pri vchode vyveštila ich osud na nasledujúcich niekoľko hodín. A preto sme okúsili aké je to byť hore a následne padnúť na samé dno. V rukách fotografa z Nitra24 sa žrebovaním pod drobnohľadom bosorky ocitol lákavý lístok s nápisom „veľmož“ a z jeho skupinky sa razom stali vysoko postavení ľudia. Len čo sme sa pohli, už sa k nám hnal krčmár a úctivo sa nám ukláňal, pričom nás s množstvom úslužných a ešte úslužnejších poznámok uviedol na vyššie postavený stôl s pomarančmi, čiže „plodinami, ktoré i olúpať hádam treba“ a za chrbtami nás hriali kožušiny. Lenže beda! Neskorý príchod jedného z veľkomožných spôsobil pri stole kapacitný problém – nuž v nasledujúcej chvíli nás „prekukli“ a svinských krokom hnali k stolu pre takých ako sme my – zlodejov!
Veľkolepý úvod zaiste potešil nejedného z návštevníkov. Personál v dobových kostýmoch sa správal nenútene a zároveň veľmi presvedčivo – palec hore si zaslúži tiež mäkké osvetlenie, poväčšine tvorené naozaj len prostými sviečkami a za tým nevtieravá dobová hudba. Ako si zlodeji zaslúžia – tak sa k nim i správa! Jedinečný večer v Taverne bol vypĺňaný pravidelnými pristaveniami sa uvraveného krčmára a jeho nabádaním zlodejov, aby „keď už to musí byť“ okrádali iba stôl kupcov, ktorí nie sú miestni, kolobehom objednávania medoviny a voľba jedla padla na „Veľkú Krmu“. Zvedavosť nedala, aby sme tak trochu nečakali, či sa na stole ocitne príbor – v stredoveku nevídaná vec. Ale neocitol sa. Veľká krma, čiže zmes tlačenky, slaninky a klobásy, prišla na stôl so špáradlami.
Ako večer postupoval – tiež sprievodný program sa obmieňal. Gajdista vypĺňal prestávky medzi hľadaním „lotrov“, alebo súťažami za čokoládové zlatky – páni sa mohli predviesť, ktorý z nich vydrží čo najdlhšie udržať v ruke korbeľ s čistou vodou, pretláčali sa a súťažili v pití piva. Každý však vedel, kde je jeho miesto – a preto nakoniec „veľmoži vyhrali s decovým náskokom pred zlodejmi“, ktorí predsa prišli k jednej zlatke, pre ľútosť dobrosrdečného krčmára. O zábavu teda bolo postarané a to pre všetky stoly – zabávali sa veľmoži, šľachta, duchovní, rytieri, kupci, sedliaci a nakoniec aj tí „najposlednejší“ – zlodeji! Taverna pripravila ďalší z vydarených večerov, ktoré sa vždy oplatí zopakovať si.
text: Paulina Grenža Donská
