Očami našich otcov

Podpis ústavy bol jeden posledný veľký krok k rozdeleniu dvoch spolunažívajúcich národov. Nerozdelila však len Čechov a Slovákov ale aj mnoho súkmeňovcov, ktorých názory na vznik samostatných republík sa rapídne odlišovali. Dalo by sa to nazvať komplexom menejcennosti, ktorým podľa pána Jozefa z Nitry trpela časť „slovače“. „Aj z histórie vieme, že sme si nikdy neboli s Čechmi rovní, niektorí si pripadali ako ich kolónia“, hovorí o argumentoch za osamostatnenie sa. Najsilnejším oficiálnym dôvodom bola údajne nezhoda v určení názvu spoločného štátu. „By ste neverili slečinka, ako sa dokázali vyše pol roka hádať, či budeme Česko-slovenská alebo Česká a Slovenská republika, či pôjde o federáciu alebo republiku…Bola to viac menej hádka kvôli pomlčke“, vysvetľuje rodený Janíkovčan. Na druhej strane tu boli tí, a to bola vraj drvivá väčšina, ktorí sa s bratmi Čechmi rozlúčiť nechceli. „Preto vedúci predstavitelia štátu odmietli vyhlásiť referendum, ktoré si obyvatelia vyžadovali. Mečiar s Klausom totižto vedeli, že oba národy by boli proti rozdeleniu krajín“, ozrejmuje skutočnosti spred 18 rokov pán Jozef. „Nakoniec to dopadlo tak, ako už všetci vieme, oboch spomínaných politikov ovládli mocenské ambície, každý chcel mať svoj privilegovaný priestor na hranie“. // Podľa jeho slov boli pre niektorých začiatky ťažké. „Hranica bola dosť obmedzujúca, nejaký čas sme museli používať pasy, ľudia si museli zvoliť občianstvo, zvykať si na kolkovanú a neskôr i novú peňažnú menu, na nový systém byrokracie v meste,… Utrpela dokonca aj štátna kasa, pretože všetok štátny majetok sa prerozdeľoval systémom 2:1 v prospech Česka“. Ako však na záver konštatuje, naša krajina sa vypracovala a stala samostatným subjektom. //„Voľnosť sa vrátila aj vďaka Schengenu a ľudia si zvykli. Kto vie, ako by to vyzeralo, keby sme zostali spolu v jednom štáte? “, ukončuje pán Jozef.

Poznámka: V článku sú vyjadrené subjektívne názory obyvateľa Nitry, za ktoré redakcia nezodpovedá.