Nitriansky Tuzex, luxus, na ktorý mnohí spomínajú: Pamätáte ešte, od koho ste kupovali bony?
Čokolády a žuvačky boli vzácnosťou. Na luxusný tovar do Tuzexu mohli len privilegovaní Nitrania. Platila tu špeciálna mena. Spomínate?
V Nitre sídlil známy obchod na rohu pešej zóny a Radlinského ulice. Dnes je časť miesta prázdna a v časti sídli banka.
Na oblečenie do iných miest
Jeden z najvýznamnejších obchodov socializmu, ktorého meno aj dnes vzbudzuje pozornosť, v Nitre svojho času dlho nebol. Neskôr ale aj sem priniesol západný tovar. Išlo však len o potraviny a drogériu. Oblečenie či elektroniku chodili Nitrania kupovať až do Banskej Bystrice alebo Piešťan.
„Oblečenie tu možno nebolo aj preto, že v Priore mali dosť veľký výber,“ uvažuje pamätník Edo, ktorý v nitrianskom Tuzexe kupoval najmä parfumy pre manželku. „Na rifle som chodieval do Banskej Bystrice,“ dodáva.
Celkovo bol podľa obyvateľov nitriansky Tuzex oproti ostatným slabší. „Nitriansky Tuzex bol smiešny. Úzka dlhá predajňa s bielymi regálmi. Oproti iným mestám bol o ničom,“ zhodli sa na názore pán Edo aj pán Ludo.
Veľká radosť zo žuvačiek
Napriek tomu však mnohých lákal. Nitrianka Zuzka si spomína, že tam chodila ako dieťa: „Mali tam dobré žuvačky. Voňavé, vatové, ako slíže. A dali sa z nich robiť obrovské bubliny. Boli dosť drahé, takže vždy, keď nám ich mamina kúpila, veľmi sme sa tešili.“
V Tuzexe len za bony
Do Tuzexu sa však nedostal každý, čo bolo spôsobené menou, ktorá v ňom platila. Niektorí sa kvôli tomu do obchodu nedostali nikdy. Bony získali pomerne jednoducho len ľudia pracujúci v zahraničí. Tí si ich mohli v banke zameniť za zarobené doláre. Čo to teda bony boli? „Išlo o akési poukážky, ku ktorým však nebolo ľahké sa dostať. Ja som sa kvôli tomu do Tuzexu nikdy nedostala,“ spomína pani Mária.
Druhým spôsobom, vďaka ktorému sa v Tuzexe dalo nakúpiť, bola ich kúpa od šmelinárov. Tí si však pôvodnú cenu, 5–6 korún za jeden bon, často navýšili. Predsa len išlo o zahraničný tovar.
Foto: ilustračné, Klub priateľov starej Nitry