Nitriansky kamelot čaká na nové srdce
Nemá rád ak mu niekto povie, že je pouličný predajca novín, on má rád oslovenie kamelot. V preklade to znamená síce to isté, ale netreba sa čudovať. Dušanko, ako sa volá nitriansky kamelot Notabene, je rozhľadený, inteligentný človek, ktorému možno š
Každé ráno ho môžeme stretnúť pri jednom z najväčších nákupných centier v Nitre, ako usilovne pracuje. V ruke drží svoj časopis, vľúdne vás pozdraví, usmeje sa, a aj napriek tomu, že si od neho časopis nekúpite, máte úsmev na tvári. Touto pozitívnou vlastnosťou sa vyznačuje Dušan Beňo, ale ako sám vraví, nie vždy to bolo také jednoduché.
Jeho životný príbeh sa začal písať krátko pred pádom komunizmu na Slovensku. Nedokončenie Vysokej školy pedagogickej v Nitre, následný odvod na vojnu, dve svadby, dva rozvody, strata rodiny, väzenie, aj to je príbeh človeka, ktorý padol na úplne dno, ale dokázal vstať a kráčať ďalej. Po príchode Dušana na určené miesto stretnutia si sadáme do útulnej kaviarne s výhľadom na mesto a oproti mne si sadol človek čisto oblečený, oholený, navoňaný. Mám pocit, že som prišla na kávu s dobrým priateľom.
Začiatok púte Dušan, dá sa povedať, vynikal aj medzi svojimi rovesníkmi. Mal veľké plány. Pred sebou štúdium nielen v Nitre, ale plánoval pokračovať aj v Bratislave. Po vojne si našiel lásku v Michalovciach, s ktorou ju aj dvakrát spečatil, ale aj dvakrát porušil. Po druhom rozvode odcestoval pracovne do Líbye, kde strávil 2,5 roka a následne sa vrátil k matke do Michaloviec. Na východe krajiny ho nič nedržalo, a tak jeho cesta smerovala do hlavného mesta. Tu si otvoril vlastnú firmu. Výsledok? Áno, práve tu je začína jeho púť – väzením. Dušan bol dohromady vo väzení štyrikrát. Posledný v roku 2005.// „Nehanbím sa za to, viem, že som urobil chyby.“//
Pomoc vo forme Notabene „Rodina ma nepoznala, jediným útočiskom bol pre mňa azylový dom v Nitre,“vraví. Dušan sa práve v tomto období dostal ku časopisu Notabene. „Bol prelom roku 2005/2006 a Charita sv. Rafaela mi pomohla nájsť v sebe opäť človeka s dobrými vlastnosťami.“ Dušan predával pred Baumaxom a jeho spomienky na začiatky sú pozitívne, no stretol sa aj s pár negatívnymi skúsenosťami. „Prišiel raz ku mne jeden pán a rozhorčoval sa na do mnou, prečo predávam takýto časopis, či si nemôžem nájsť inú prácu, či sa to dá nazvať prácou, to čo robím. Bohužiaľ, nechápal, ja áno,“ hovorí o svojom zážitku. V roku 2007 sa rozhodol odcestovať aj s priateľkou Helenkou do Česka. Ako nečakaný hosť prišiel prvý infarkt a Dušan cestoval na Slovensko a jeho kroky opäť viedli na pôdu charity, ktorá sa mu pomáhala postaviť sa na nohy. V roku 2007 sa vrátil do Česka a zamestnal sa v jednej firme, no po pár mesiacoch dostal výpoveď. Začína v Prahe predávať časopis Nový Prostor (NP – časopis, podobný Notabene na Slovensku, pozn. red.). „Za dva týždne som predal 500 kusov tohto časopisu! Ľudia v Prahe vedeli o čo ide a kupovali to najmä mladí ľudia,“ spomína nitriansky kamelot. No šťastie sa na človeka nie vždy usmieva, a tak to bolo aj v prípade Dušana. V Prahe na ubytovni ho v roku 2009 okradli a on sa aj s priateľkou vracia na Slovensko…
Nitrania mu pomáhajú Od roku 2009 ho obyvatelia Nitry opäť môžu stretávať v uliciach mesta, aj pred nákupným centrom Mlyny Galéria, ktorá sa mu stala osudnou. „Nikto tam nechcel ísť škriekať, tak som začal ja.“Nitra mu očividne prirástla k srdcu. „Nitrančania mi pomáhajú tým, že si odo mňa kúpia časopis za určenú cenu. Kupujú ho najmä študenti a ľudia, ktorí vedia, že moja práca je poctivou prácou, len škoda je, že ešte veľa ľudí netuší, aké poslanie a najmä akú možnosť nám dáva časopis.“ Dušan má v tomto čase za sebou** dvojitý infarkt myokardu, aj keď ľudia z Nitry ho poznajú ako aktívneho predajcu Notabene, tak za posledných pár rokov si aj jeho zdravie vyžiadalo svoju daň.// “Mám problémy so srdcom, čakám na nové srdiečko. V čakacej listine na transplantáciu srdca som **trinásty v poradí.“// Dušan poberá invalidný dôchodok, ktorý mu stačí na vyplatenie účtov, no na lieky nie.// „Viete, všetko, čo zarobím z predaja Notabene, dávam na lieky. Mesačne dám za ne 75 eur, ale časopis predávam s radosťou, a to je základ úspechu!“//
„Keď sa ráno zobudím som víťaz“ Dušan je typický baran, nevzdáva sa a žije si svoj život. Cíti sa byť šťastný. So svojou priateľkou Helenkou bývajú v garsónke.// „Helenka, tiež predáva Notabene, a takto si spolu privyrábame a žijeme.“// Dušan ma úsmev na tvári, vraví, že po dvadsať jedna rokoch opäť obnovil vzťah s bratom, ktorého podľa jeho slov nikdy nevytrhol zo svojho srdca a každý deň si povie: „Keď sa ráno zobudím, som víťaz…“
autor: Anna Gurovičová foto: autor
