Nitrianske divadlo začína novú sezónu: Uviedlo ju dvojpremiérou
Uvedením dvoch inscenácií začalo počas tohto víkendu Divadlo Andreja Bagara v Nitre divadelnú sezónu. V piatok 18. a v sobotu 19. septembra uvádzalo v premiére v priebehu jedného večera dve hry rakúskeho dramatika Ewalda Palmetshofera s názvom Hamlet je mŕtvy a Faust je hladný a zabehla mu Grétka.
Ide o projekt dvoch režisérov a dvoch samostatných inscenácií uvádzaných v jednom predstavení. Režisérom Hamleta je Svetozár Sprušanský, Fausta režíruje český režisér slovenského pôvodu Braňo Holiček.
Spojivo medzi titulmi
Obe inscenácie hovoria o životnom pocite súčasných tridsiatnikov a práve ten je podľa tvorcov spojivom medzi dvoma titulmi svetovej literatúry, Faustom a Hamletom. „Obidve predlohy len veľmi jemne vychádzajú z nejakého pocitu hrdinov ako Faust a Hamlet, ale hlavné postavy sa vôbec neocitajú v týchto hrách, ani sa tak nevolajú. Sú to súčasníci. A forma tých hier je veľmi zvláštna, najmä formou jazyka, ktorým tie postavy hovoria. Je to jazyk, ktorý na prvý pohľad je akoby odpočutý z ulice, ale je to trošku aj taká hudobná skladba, má to v sebe niečo veľmi štylizované, autor pracuje s rečou postáv, ktorá nie je veľmi realistická a má v sebe takú zvláštnu štruktúru,“ hovorí šéfdramaturg DAB Svetozár Sprušanský.
Zaujala ju téma hry
Jeho slová o zvláštnom jazyku inscenácií potvrdzuje aj herečka Daniela Kuffelová, ktorá hrá v Hamletovi postavu Karolin. „S takýmto čímsi som sa ešte nestretla. Zaujala ma téma hry aj jej štruktúra, ktorá je veľmi komplikovaná. Je to provokatívne a dráždivé. Je to mozaika nedopovedaných viet a myšlienok, ktoré keď divák vníma, tak mu to celé zacvakne a dej vníma. Ale pre nás ako aktérov je hrozne ťažké sa zosúladiť, pretože tam nie je veta, na ktorú by herec mohol nejako nadviazať a nejako sa chytiť,“ povedala Kuffelová.
Režisér ocenil formu inscenácií
Prepracovaný jazyk inscenácií i jeho zaujímavú štruktúru a formu ocenil aj režisér hry Faust je hladný a zabehla mu Grétka Braňo Holiček. Podobne ako Hamlet, aj Faust je svojou klasickou predlohou inšpirovaný iba veľmi voľne. „To, čo z neho zostalo v tejto hre, je nejaká túžba po objavení akejsi absolútnej pravdy, alebo niečoho, čo je definitívne. A v kontraste s dnešným svetom je to veľmi jednoduché, pretože sa človek musí rozhodovať medzi tým, či bude hľadať nejakú podstatu, alebo sa tak nejako skĺzne po povrchu. Vlastne ide len o to, že ľudia konzumujú čokoľvek a je otázkou, či sa nechajú zomlieť, alebo sa budú snažiť stáť stranou a kriticky sa na to pozerať,“ skonštatoval Holiček.
Foto: ilustračné