Hory sa sami rozhodnú, koho k sebe pustia

Krátke filmy z rôznych kútov sveta uviedol napr. Igor Koller alebo Svetozár Krno, tiež autori z Nitry a okolia, ale aj ďalší zo Slovenska a ČR. Nechýbali ani dva filmy oceňovaného filmára Pavla Barabáša. Na festival s voľným vstupom prúdili od rána stovky milovníkov prírody, hôr a cestovania. Spolu sa ho počas dňa zúčastnilo približne 800 ľudí. Okrem filmov a prezentácií si prezreli tradičnú výstavu fotografií a viacerí z nich si z bohatej tomboly odniesli domov hodnotné ceny. Po štvrtýkrát bola v rámci festivalu realizovaná Anketa diváka. Návštevníkov tento rok najviac zaujal film „Strážca divočiny“ tvorcov Roberta Rajchla a Erika Baláža. Zaradili sa tak k predchádzajúcim víťazom, ktorými boli J. Kopold, Z. Demján a V. Beránek. Autorskú dvojicu prírodopisného filmu odohrávajúceho sa v tatranskej Tichej doline zastupoval R. Rajchl. V súvislosti s festivalom a diváckym ocenením uviedol: „Sme radi, že nás organizátori do Nitry pozvali. Festival bol výborne zorganizovaný. Víťazstvo v ankete nás veľmi teší, vážime si to." Predseda NHS Patrik Egyud v závere festivalu vyjadril spokojnosť s jeho priebehom, účasťou i programom. Ukončil ho slovami: „Je to neskutočné, ale festival, ktorý sa nám napriek neľahkej dobe podarilo znovu pre vás zorganizovať, je už za nami. Ďakujeme, že ste prišli a tešíme sa na vás o rok, v novembri 2011.“ Jedným z prítomných hostí bola aj slovenská legenda Maroš Šajnoha (obr.č. 6), ktorý v krátkosti prerozprával 50 rokov svojej horolezeckej praxe. V súčasnosti má už vyše 71 rokov a povráva sa o ňom, že stojí za viacerými osemtisícovkami. „To je prehnané, bol som len na jednej výprave, ktorá mala 8000 vrchol“, hovorí skromne Šajnoha. Aj napriek tomu sa mu ani jeden vrchol nepodarilo dosiahnuť. „To, že som tam nebol, nepokladám za nejakú nepriazeň osudu. Kopec si totižto sám vyraďuje tých, koho k finálnemu bodu pustí. Nie je preto rozhodujúce, kto na tom vrchole bol, keď išlo o kolektívnu prácu“, rozpráva o význame tímovej práce na horách. So svojimi priateľmi bol už dvakrát v Himalájach, „prechodil“ aj Alpy, Nepál i Hindukuš (Stredná Ázia), v ktorom prežil snáď najsilnejší životný zážitok. „Zúčastnil som sa na výprave 7500ky. V nadmorskej výške 6800m zostal náš priateľ s akútnou výškovou chorobou, teda organizmus začal vyraďovať periférne časti. Niečo na spôsob ´toto nie je potrebné, treba to odstaviť´. Nedokázal sa postaviť a stále ležal“, vysvetlila horolezecká legenda. „Podarilo sa nám ho však v priebehu 13 hodín v malom počte zniesť dole a ten človek prežil. Nikdy som nebol v horách prospešnejší ako v tejto chvíli“, dodal. Ako nám priznal na záver, nerád používa slovné spojenie ´pokoriť horu´. „Hory sa pokoriť nedajú. Hory sú majestátne, úžasne, pokoriť sa dá akurát nejaký červíček. To oni nás k sebe púšťajú, nie my ich dobíjame“, uzavrel Šajnoha.