Graffiti: vandali či umelci?
Legálnou tvorbou sa snažia napraviť nie vždy pozitívny obraz, ktorý je ku graffiti pripisovaný. Inšpiráciou je pre nich zahraničie, kde sa street art dostal až do galérií. Skupina ŇeTvor.
„Chceme ale stále zachovať to, čo je pre graffiti typické, t.j. že vychádza z písma a je tvorené v uliciach mesta“, vysvetľuje Ivan Greguš, jeden zo zakladajúcich členov skupiny. Prinášame vám rozhovor s ním. ** Čo by podľa teba mali graffiti vyjadrovať? Alebo čo vyjadrujú?** Základom graffiti je písmo, bez písma to nie sú graffiti, ale technika maľby sprejom. Pre writera je špecifický jeho pseudonym a štýl akým maľuje – tvary písmen, rukopis, farebnosť, atď… Vyjadrujú hlavne prístup writera k maľbe svojho pseudonymu, priamo k ploche na ktorú maľuje, je to špecifické u každého writera. Dôležité je ale hlavne to písmo a nie rôzne tváre, zvieratá a iné konkrétne veci namaľované v pozadí ako si mnoho ľudí myslí.
Na čo zameriavate svoju tvorbu? V našej tvorbe sa venujeme dvom hlavným veciam, prvou je maľba na zákazky, t.z. keď nás niekto osloví na maľovanie, často maľujeme interiéry podnikov, reklamné maľby a pod. Druhou stránkou našej tvorby je naše voľné výtvarné maľovanie, teda práca s už spomínaným pseudonymom, práca s konkrétnou plochou zasadenou v architektúre mesta. Ku každej z malieb ale pristupujeme osobitne, aby to, čo po nás zostane, malo možno aj nejakú hlbšiu filozofiu ku konkrétnej budove na ktorej sa nachádza.
Sprejeri sa v očiach niektorých ľudí javia ako „tí, čo nám ničia majetky“. Dá sa to naozaj o niektorých povedať? V čom vidíš dôvod takého počíňania? Treba si uvedomiť jednak to, že graffiti má svoju legálnu a ilegálnu stránku, niektorých writerov baví maľovať v kľude veľké steny aj niekoľko dní, iných to absolútne neoslovuje a pôžitkom je pre nich si radšej namaľovať vlak za pár minút. Ďaľšou vecou je fakt, že nie všetko čo je nastriekané sprejom je práca writerov. Sprej si môže kúpiť skutočne hocikto a to, či si s ním nastrieka blatník na aute, alebo si zmyslí v hlave, že ním nastrieka vyznanie lásky na susedovu fasádu neovplyvní asi nikto… .
Ako vnímaš kultúru writerov na SR, konkrétne tu v NR? Za posledné dva-tri roky sa to u nás posunulo o dosť vpred. V mestách po celom Slovensku sa konajú graffiti jamy (stretnutia writerov), v niektorých mestách aj viac krát za rok. Pribúdajú graffiti a street art festivaly, ktoré obvykle trvajú niekoľko dní a zúčastňujú sa ich aj zahraniční výtvarníci. V Nitre každoročne organizujeme Nitránsky graffiti jam (na fotkách), tento rok sme sa podielali aj na príprave jamu Just writing my name. Minulý rok sme v spolupráci s Nitrianskou galériou zase zorganizovali festival umenia ulice City Art Fest.
Vieš, koľko podobných skupín ako vy NR existuje? Beriete jeden druhého ako konkurenciu? V Nitre v súčasnosti maľuje aktívne ( i legálne) asi 10 ľudí, ale žiadna iná skupina, ktorá by vystupovala pod vlastnou značkou, resp. vlastnými menami tu už nie je. My maľujeme momentálne v Nitre najdlhšie a najviac, ale berieme ich, snažia sa. Medzi sebou sa všetci poznáme, keď sa organizuje jam, alebo keď niekto vybaví nejakú väčšiu stenu tak sa navzájom informujeme.
**Ako vidíš situáciu v NR s možnosťami pre graffiti? Steny, priestory…Snažíte sa nejaké priestory vybaviť? ** Momentálne sú v Nitre 3 legálne steny, najväčšia je stena pod Zoborom na výpadovke, tam ale namaľované graffiti nevydržia dlho. Ostatné dve plochy sú malé a polorozpadnuté steny ako napr. stena pri ihrisku na Párovciach. Občas sa podarí vybaviť povolenie aj na iné steny, ale to sú väčšinou steny na jednorázové maľovanie. Máme vytvorené už dosť široké portfólio našich prác, preto je o čosi jednoduchšie vybaviť nové steny. Ľudia skôr pristúpia na povolenie k maľovaniu ak vidia, že už máme čo-to za sebou.
Okrem akcie Nitránsky graffiti jam môžete na fotkách vidieť aj tvorbu, ktorá sa len do nedávna nachádzala v bunkri Nitrianskej galérie pod názvom Zakázané ovocie.
