Andrej Bagar bol jedným zo zakladateľov profesionálneho divadla

Bol spoluzakladateľom Slovenského komorného divadla v Martine, v čase Slovenského národného povstania zakladateľom a vedúcim Frontového divadla, organizátorom povojnového kultúrneho a umeleckého života na Slovensku, jedným z najvýznamnejších hercov Slovenského národného divadla (SND), divadelným režisérom a pedagógom na Vysokej škole múzických umení v Bratislave.

Spolu stvárnil asi 370 divadelných postáv. Prvou Bagarovou profesionálnou úlohou bol záhradník v Čechovovom Medveďovi, poslednou kardinál v Hochhuthovom Zástupcovi. Uplatnil sa aj na filmovom plátne a v rokoch 1936–1965 stvárnil postavy vo viac ako desiatich filmoch.

Od roku 1914 sa Andrej Bagar učil vo Viedni za čalúnnika a súčasne študoval dekoratérstvo na umelecko-priemyselnej škole. V poslednom roku prvej svetovej vojny narukoval a poslali ho na taliansky front. Po vojne pracoval krátko ako robotník vo svojom rodisku. Už vo Viedni hrával ochotnícky divadlo a tejto záľube sa venoval aj po návrate domov.

V roku 1921 sa zúčastnil na konkurze Družstva SND a spolu s Jozefom Kellom, Jánom Borodáčom a Oľgou Borodáčovou-Országhovou patril ako člen Propagačného činoherného súboru SND zvaného Marška k prvým slovenským profesionálnym hercom. Keď sa súbor po roku pôsobenia rozpadol, odišiel Andrej Bagar študovať herectvo do Prahy na dramatické oddelenie konzervatória.

Od roku 1927 bol hercom a režisérom SND v Bratislave, účinkoval nielen v činohre, ale i v opere a balete. Pred druhou svetovou vojnou hral Andrej Bagar napríklad v hrách Macbeth, Hamlet či Večer Trojkráľový od anglického dramatika Williama Shakespeara, v Ostrovského Búrke, v Čechovovom Višňovom sade a v Hviezdoslavovej tragédii Herodes a Herodias. V roku 1939 ho zatkli pre ilegálnu protifašistickú činnosť. Keď sa po roku z väzenia vrátil, pôsobil ako režisér Slovenského rozhlasu v Bratislave pod pseudonymom Ján Minárik.

V rokoch 1942 a 1943 ako hosť režíroval v nitrianskom Slovenskom ľudovom divadle, v roku 1944 spoluzakladal Slovenské komorné divadlo v Martine. Režíroval tu prvú inscenáciu tohto mladého súboru (Filip II. od belgického dramatika Emila Verhaerena) a vytvoril v nej titulnú rolu. Táto protitotalitná hra vyvolala nepriaznivú reakciu úradov a Bagar bol nútený z Martina odísť. V období Slovenského národného povstania sa stal zakladateľom a vedúcim zájazdového Frontového divadla, ktoré pracovalo pri Veliteľstve čs. armády v Banskej Bystrici. Po ústupe povstalcov do hôr pomáhal vydávať povstalecké noviny.

V roku 1945 menovali Andreja Bagara za štátneho intendanta slovenských divadiel a umeleckého riaditeľa SND. V roku 1949 bol predsedom konkurznej komisie vyberajúcej hercov do Nitrianskeho krajového divadla, ktoré začalo činnosť 20. decembra 1949. V Nitre potom účinkoval v rokoch 1952 a 1953 v dvoch hrách. Od roku 1950 pôsobil ako profesor herectva a rektor Vysokej školy múzických umení v Bratislave.

Zomrel 31. júla 1966 v Bratislave. V roku 1979 pomenovali podľa neho divadlo v Nitre – Divadlo Andreja Bagara.

Zdroj: TASR