Vtáčatám bez zranenia sa nesnažte pomôcť: Môžete narobiť viac škody
Ľudia sa často snažia pomôcť mláďatám vtákov, o ktorých si myslia, že vypadli z hniezda. Pokiaľ však nie je vtáča viditeľne zranené, všetko môže byť úplne inak.
Navonok bezbranné nesamostatné mláďa živočícha treba ponechať v prírode, inak môžeme porušiť zákon a riskujeme pokutu. Konštatovali to na tlačovej besede v Banskej Bystrici zástupcovia Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ŠOP SR). V týchto dňoch totiž denne evidujú stovky telefonátov, ale i osobných návštev ľudí, ktorí nájdu v prírode či vo svojom okolí mláďatá a snažia sa im pomôcť.
Ľudia sa snažia pomôcť
Ako ŠOP SR upozornila, najmä vtáčatá teraz opúšťajú hniezdo a aj keď nemajú celkom vyvinuté operenie, rozptyľujú sa po okolitých konároch stromov, v kroví alebo na zemi a odtiaľ sa svojím ozývaním dožadujú potravy od rodičov. V období, keď nevedia lietať alebo sú mimo svojho hniezda, sa stáva, že ľudia ich považujú za „vypadnuté mláďa“, pristupujú k nim s dobrým úmyslom a snažia sa ich zachrániť. Donesú ich do záchranných zariadení, chovných a rehabilitačných staníc, na správy Národných parkov a Chránených krajinných oblastí (CHKO).
Nezranené vtáky nechajte bez povšimnutia
„Práve teraz je obdobie nesamostatných mláďat od opustenia hniezda do dosiahnutia schopnosti lietať, ktoré potrvá približne ešte tri až štyri týždne. Veľa ľudí sa vyberie do prírody a snaží sa mláďatám vtákov pomôcť, pretože vyzerajú bezmocne. Pokiaľ nie sú zranené, treba ich ponechať vo voľnej prírode. Napríklad dážďovník má malé nôžky, ale dobre vyvinuté krídla, ak je na zemi, treba ho iba vziať a z ruky vie vyletieť,“ priblížil generálny riaditeľ ŠOP SR Milan Boroš.
„Nesamostatné, ale zdravé mláďatá sa pohybujú v blízkosti hniezd, ktoré sú dobre ukryté. Rodičia mláďat o nich vedia. Ak človek také mláďa zoberie, rodinka má problém,“ dodal.
ŠOP SR preto apeluje na verejnosť, aby mláďatá nebrala z ich prirodzeného prostredia. V čoraz väčšej miere sa vyskytujú priamo v mestách a obciach.
„Sojka, straka či drozd radšej vychovajú svoje mláďatá v takomto bezpečnejšom prostredí. Preto nám narastajú frekvencie stretov vtáctva s ľuďmi, ktorí neraz nevedia, čo majú s mláďaťom na zemi robiť. Ak si nie sú istí, stačí kontaktovať pracovníkov ŠOP SR,“ dodal zoológ z CHKO Ponitrie Vladimír Slobodník.
Foto: ilustračné