V Mojmírovciach ZBÚRALI údajný Grasalkovičov dom: Na pozemku chcú stavať
Bol jeden z najvýznamnejších uhorských barónov. Radil Márii Terézii a strážil kráľovskú korunu. Dom v rodisku Grasalkoviča zbúrali. Prečo pamiatkari nezasiahli?
Z údajného domu Antona Grasalkoviča v Mojmírovciach ostali len sutiny. Nedávno ho zbúrali. Informovala o tom RTVS.
Na budove bola v roku 1994 osadená tabuľa s textom: „Tu sa narodil 6. marca 1694 gróf Anton Grasalkovič, reformátor a mecenáš umenia v 18. storočí“.
Čo na to pamiatkari?
Na tvrdenie, že sa v danom dome Grasalkovič naozaj narodil, nie sú podľa pamiatkarov dôkazy. „Dom, ktorý označovali ako Grasalkovičov dom alebo rodný dom Antona Grasalkoviča, nevyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku, nenachádzal sa v pamiatkovom území. Krajský pamiatkový úrad ani nemohol zabrániť odstráneniu tejto stavby,“ uviedol pre RTVS Rudolf Viršík, riaditeľ Krajského pamiatkového úradu v Nitre.
Na pozemku, ktorí patrí súkromnému majiteľovi, chcú stavať. Obec navrhuje pomenovať ulicu podľa Grasalkoviča.
Prečítajte si tiež
Narodil sa v Mojmírovciach
Skutočnosť, že Anton Grasalkovič sa v Mojmírovciach naozaj narodil, potvrdzuje zápis o jeho krste vo farskej matrike. „Máme teda aj údaj o tom, že na začiatku 18. storočia táto rodina žila na sedliackom grunte v Mojmírovciach. Pomery, z ktorých vzišiel Anton Grasalkovič, boli relatívne skromné, ale pochádzal zo šľachtickej rodiny, ktorá mala chorvátsky pôvod,“ vyhlásil pre RTVS riaditeľ Štátneho archívu v Nitre Peter Keresteš.
Uhorský barón
Anton Grasalkovič (Grassalkovich) bol tajný radca panovníčky Márie Terézie a strážca kráľovskej koruny. Prívrženec Habsburgovcov, vyštudovaný právnik, bol notárom kráľovskej súdnej tabule, advokátom vácskeho biskupstva a kráľovským právnym zástupcom.
Z potomka chudobného šľachtického rodu sa stal jeden z najvýznamnejších uhorských barónov. Bol uznávaným znalcom uhorského práva a národného hospodárstva. Vypracoval a realizoval plán na zjednodušenie činnosti komory, pomáhal riešiť problémy zahraničného obchodu, vyberania cla, zaoberal sa upevnením meny. Pod jeho vedením vzrástli príjmy komory a tým i kráľovskej pokladnice. Preto sa tešil osobitnej priazni habsburského dvora a panovníčky Márie Terézie.
Kráľovskými donáciami (verejné darovanie majetku panovníkov šľachte), ženbou i kúpou získal Grasalkovič rozsiahle majetky. Spolu s udelenými hodnosťami sa jeho rod zaradil medzi najvýznamnejšie uhorské rody. V roku 1732 ho povýšili do barónskeho a v roku 1743 do grófskeho stavu. Vyznamenali ho veľkokrížom Radu sv. Štefana.
Grasalkovič prispel aj k barokovej prestavbe Bratislavského hradu, ktorý sa stal sídlom dcéry Márie Terézie Kristíny a jej manžela. Zomrel 1. decembra 1771 v Csömöri (dnes Maďarsko) vo veku 77 rokov.
Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.