Udelenie kráľovských výsad Nitre: Významný deň v dejinách mesta museli pripomenúť dobrovoľníci

Podľa slov Daniela Balka zo spolku Militia Portalis býva v iných mestách udelenie výsad vždy dôvodom na organizovanie slávností a kultúrnych podujatí.

V Nitre ingorovaná

V Nitre sa však podľa neho na tento dátum už dlhé roky celkom zabúda. „Práve dnes je výročie udelenia mestských výsad, stalo sa to 2. septembra 1248. To, že niektoré mesto sa stalo slobodným kráľovským mestom, nebola vôbec bežná záležitosť. V Uhorsku ich bolo iba pár a mrzí ma, že takáto udalosť, ktorá je v iných mestách top podujatím, okolo ktorého sa točia výročné jarmoky a osciluje celý mestský život, je v Nitre vlastne dlhoročne ignorovaná. Takže takýmto jemne odľahčeným osvetovým podujatím chceme ako členovia dvoch dobových spolkov pripomenúť ľuďom túto mimoriadne významnú udalosť,“ povedal Balko.

Ako vďaka

Podľa legendy kráľ Belo IV. udelil Nitre výsady kráľovského slobodného mesta z vďaky za pomoc v boji s Mongolmi. Nitra tak získala množstvo práv, ktoré umožnili jej ekonomický i spoločenský rozvoj. Medzi privilégiami bolo napríklad právo slobodného trhu, voľba predstaviteľov mesta, či významné právo rozhodovať o sporoch a súdiť previnenia v meste bez zasahovania šľachty. Podľa Balka je zvláštne, že v Nitre sa na túto významnú časť dejín takmer celkom zabúda. „Zdá sa, akoby história mesta bola iba v období Pribinu a Veľkej Moravy, potom neexistuje nič, potom možno nejaké udalosti z obdobia Slovenského štátu a ďalej sú už len socialistické oslavy dožiniek, výstava Agrokomplex a nič iné. Často sa stretávam s otázkou, prečo v Nitre chýba taký ozajstný život, také ozajstné mestské zvyklosti. Je to podľa mňa výsledok toho, že mesto sa vedome vzdalo obrovskej časti svojich dejín a stratilo svoju kontinuitu,“ myslí si Balko.

Prvý rytiersky panovník

Ako pripomenul, Nitra nezabudla iba na udelenie mestských výsad, ale aj na ďalšie významné udalosti a historické osobnosti. Jednou z nich je napríklad aj uhorský kráľ a svätec Ladislav I. „A to je dobrý príklad, na ktorom by sa dal veľmi dobre budovať cestovný ruch. Ide o naozaj prvého rytierskeho panovníka Uhorska, ktorý bol aj nitrianskym vojvodom a mal k Nitre veľmi dobrý vzťah. On sa pričinil o to, aby boli svätorečení prví uhorskí svätci, medzi nimi aj svätý Beňadik a svätý Svorad. Navyše, v Nitre podľa mnohých legiend zomrel. V erbe mesta Nitra je to práve jeho pravica držiaca dvojkríž. Známy výjav, v ktorom zachraňuje dievčinu v boji s Kumánom, je dnes v erbe Nitrianskeho samosprávneho kraja. So svätým Ladislavom je toho v Nitre veľmi veľa spätého, aj keby sme to nechceli vidieť. A napriek tomu takáto osobnosť a výročie jej úmrtia, čo je 29. júna, nie je v meste vôbec pripomínaná,“ skonštatoval Balko.

Zabúdame na dejiny

Rezignáciu na vlastné dejiny je v Nitre podľa jeho slov vidno napríklad aj na absencii mestského výročného jarmoku. „Každé mesto takéto podujatie má a všetky sa predchádzajú v opisoch jeho dlhoročnej tradície. Nitra mala štyri výročné jarmoky, ktoré ešte začiatkom 20. storočia fungovali. Momentálne sa nič nedeje, skôr sa snažíme vytvárať nejaké umelé nové zvyklosti a to len preto, lebo sme sa odstrihli od reálnych dejín. Pri pátraní, ako sa táto pretrhnutá historická kontinuita prejavuje v reálnom živote, by sme potom možno našli odpovede aj na také otázky, prečo je v Nitre pri komunálnych voľbách v porovnaní s inými mestami veľmi nízka volebná účasť, prečo je v Nitre taký nízky záujem o komunálny život, alebo prečo je nitrianska pešia zóna taká mŕtva,“ pripomína Balko.

Čakajú na ľudskú pomoc

Dobové spolky v meste sa už vlani pokúšali z mestskej grantovej schémy získať financie na podujatie, ktoré by udelenie mestských výsad pripomínalo. „Malo ísť o historický sprievod a slávnosť v parku, ale náš projekt nebol schválený. To však nie je až také dôležité. Verím skôr tomu, že keď sa ozvú ľudia, pohnú sa aj ľady a niekedy sa takou iniciatívou zdola, priamo od ľudí, dokáže najviac,“ dodal Balko.

Foto: ilustračné