Skromný Tóth berie zlato normálne: Chcel by ho získať aj v Riu

Samotný pretekár však po opadnutí prvotnej eufórie hovorí so skromnosťou sebe vlastnou, že tento významný míľnik berie normálne a už sa zameriava na ešte väčší o rok v Rio de Janeiro.

Obrovská radosť

Radosť však má samozrejme obrovskú, čo bolo na jeho tvári badať aj po príchode do rodnej vlasti. „Je to skvelý pocit, fantázia a určite si to užívam. No už veľakrát som hovoril, že keď dosiahnem takýto míľnik vo svojej kariére, tak tým, že sa na to človek pripravuje veľa rokov a u mňa úspechy prichádzajú tak postupne, schodík po schodíku, tak mne to príde už také normálne. Keď to dosiahne nejaký Maťo Tóth zo Slovenska, tak to nemôže byť nič výnimočné. Aj keď si uvedomujem, že toto už naozaj výnimočné je, no nepríde mi, že som teraz niečo viac, alebo nadčlovek,“ povedal v rozhovore. „Ešte pred mesiacom by som povedal, že majster sveta je nejaký poloboh, no teraz, keď som to dosiahol ja, tak si hovorím, že by to mohol dokázať hocikto. Ja som stále ten istý Maťo Tóth, ktorý tu bol pred mesiacom, pred rokom a tak sa budem snažiť aj ďalej,“ pokračoval skromne.

Užíval si to

Pred štartom v Pekingu sa pasoval medzi veľkých favoritov na medaily. O zlate však hovoril len opatrne a aj keď v Pekingu išiel svoje „vlastné“ preteky a triumfoval po unikátnom sóle, fakt, že získa zlato si pripustil až v záverečných kilometroch. „To, že už môžem vyhrať, som si uvedomil až na po nejakom 40., 44. km. To už bola radosť. V strese som nebol pred a ani počas pretekov, ja som si to užíval. Hovoril som si, že keď budem zdravotne v poriadku a nebude to vyslovene deň ‚blbec‘, tak je to len v mojich rukách. Od prvých krokov som videl, že to je dobrý deň a všetko ide podľa plánu. Nedával som si na seba žiaden tlak, išiel som si to užiť a vyhrať.“

Najväčší úspech

Tridsaťdvaročný pretekár dosiahol v Číne svoj najväčší úspech kariéry. No už teraz hľadí do budúcnosti, konkrétne na budúci august v Brazílii. Titul majstra sveta ho aj tam predurčuje na najvyššie priečky. „Bolo by krásne vyhrať olympijské zlato, ale je to ešte dlhá cesta. Ešte ma čaká veľa, veľa kilometrov a v prvom rade musím byť zdravý. To je najpodstatnejšie, potom musí aj príprava vyjsť tak ako teraz. Ak sa to podarí, verím, že sa o to minimálne pokúsim. Šport je však vrtkavý, môže sa všeličo skomplikovať, no my s trénerom sa to pokúsime nastaviť tak, aby bola v Riu top forma,“ povedal.

Nič nezanedbajú

Do druhého najväčšieho mesta Brazílie sa vyberie aj s trénerom Matejom Spišiakom a šéftrénerom zväzu Martinom Pupišom už teraz v septembri. Aj to dokazuje, že v príprave na olympijské hry nechcú nič zanedbať. „Ešte som tam nebol, ale ideme tam 16. septembra na sedemdňové sústredenie, na ktorom si chceme pozrieť celé podmienky. Hlavne to, kde budeme trénovať pred olympiádou, keďže nechcem byť celé dva týždne v olympijskej dedine. Niečo sme už našli cez internet, ale chceme si to overiť naživo. Pozrieme si okruh, počasie a aj ďalšie veci,“ prezradil.

Nie je veľa čoho vymýšľať

V olympijskej sezóne vsadia na overenú prípravu, ktorá Tóthovi vyniesla titul majstra sveta. „Dá sa povedať, že sa to budeme snažiť kopírovať, tam už nie je veľa čoho vymýšľať. Samozrejme, náš tréningový plán a vzťah sa vyvíja a snažíme sa nejaké milimetre zlepšovať, ale predovšetkým to bude o tom zopakovať rovnaký model ako teraz a vychytať v ňom nejaké mušky.“ Tie vidí najmä v pohybe, aj preto sa na túto stránku zameral a do svojho užšieho tímu pribral fyzioterapeuta Denisa Freudenfelda. „Mám určité rezervy v pohybe, na ktorom teraz veľmi pracujeme. Tam možno budú ešte jemné korekcie techniky. Sú to však milimetre, ktoré si možno nevšimnú ani chodeckí odborníci. Vieme o nich len my a budeme sa snažiť ich zdokonaliť.“

Podstatné sústredenia

Najdôležitejším faktorom u všetkých športovcov je zdravie, v príprave u chodcov je hneď za ním objem našliapaných kilometrov: „Samozrejme, musia byť aj v patričnej kvalite. Podstatné sú vysokohorské sústredenia, kvôli krvi, a musí byť kontinuita. Stále tvrdím, že žiadny tréning nemôže byť kľúčový. Kľúčové je, aby človek dokázal nepretržite trénovať niekoľko mesiacov. Príprava na 50-tku trvá minimálne tri mesiace a to musí človek odrobiť bez toho, aby prišla nejaká kríza, alebo nejaké zranenie. Potom viem, že som pripravený.“ Tóth prezradil, že pred majstrovstvami v najväčšom štvortýždňovom cykle v talianskych Livigno a Caorle nachodil až 680 kilometrov.

S pretekaním nekončí

Aj keď má za sebou dlhú a náročnú sezónu, s pretekaním tento rok ešte nekončí. „Pevne verím, že sa dám rýchlo dokopy. Vyzerá to tak, že telo si nesiahlo na maximum, je tam rezerva. Absolvujem ešte pár štartov, určite 15. septembra v Banskej Bystrici a potom 2. októbra na podujatí v Nitre, ktoré organizuje môj otec a ja mu s tým pomáham,“ dodal.

Čítajte tiež:

Nitriansky rodák sa stal majstrom sveta: Chodec Matej Tóth získal historické zlato!