Rozhovor s ocenenou učiteľkou Gabrielou Petrovou z Nitry: TOTO musí spĺňať dobrý pedagóg!

Prednedávnom si učitelia a pedagogickí zamestnanci v Bratislave, prevzali z rúk ministra školstva Juraja Draxlera ocenenia za mimoriadne úspechy vo svojej pedagogickej práci. Ako sme vás informovali v článku Ich dlhoročné úsilie neušlo pozornosti: Veľká pocta pre nitrianske učiteľky, ocenil ich sám minister!, medzi ocenenými bola aj učiteľka z UKF v Nitre Gabriela Petrová. Spýtali sme sa na jej pedagogický život, úspechy, začiatky, ale aj na udelenie veľkej medaily sv. Gorazda.

Ako dlho pôsobíte v školstve?

V školstve pôsobím od 1.10.1979 a to nepretržite na Pedagogickej fakulte v Nitre.

Chceli ste byť vždy učiteľkou?

Áno, odkedy si pamätám. Najskôr som chcela byť učiteľkou v materskej škole, absolvovala som Strednú pedagogickú školu v Turčianskych Tepliciach. Avšak až po absolvovaní Filozofickej fakulty UK v Bratislave odbor Pedagogika som svoju orientáciu nasmerovala na prípravu budúcich učiteľov.

Prečo ste si vybrali tento smer?

Najskôr preto, že som mala veľmi dobrých učiteľov, úžasné vzory. Neskôr pre zmysluplnosť tejto práce, ktorá je neskutočne tvorivá, obohacujúca a plná výziev.

Aké boli začiatky pedagogickej praxe?

Naozaj veľmi zaujímavé a nečakané. Jednak preto, že na vysokej škole nás nepripravovali na pedagogickú činnosť s vysokoškolskými študentmi (skončila som pedagogiku –vedecký smer), takže vysokoškolská didaktika zo začiatku bola veľmi intuitívna, ale tiež preto, že som mala len 23 rokov a moji študenti boli buď rovnako starí, alebo len o niečo mladší a v externom štúdiu dokonca o hodne starší. Na každú hodinu som išla s veľkou trémou, možno väčšou ako na skúšku.

Aké funkcie ste zastávali počas vašej praxe?

Prešla som od asistentky až po vysokoškolskú profesorku, od vedúcej katedry až po dekanku Pedagogickej fakulty UKF, ale zastávala som tiež rôzne funkcie (členka, vedeckých rád, odborných komisií, členka Akreditačnej komisie – poradného orgánu vlády SR, predsedníčka Akreditačnej rady pre kontinuálne vzdelávanie pedagogických a odborných zamestnancov, atď. ) prinášali so sebou nové poznania.

Na aké zážitky spomínate najradšej?

Samozrejme, že boli chvíle pohodové, radostné a niekedy aj komické, ale boli aj veľmi ťažké a náročné, hlavne na rozhodovanie. Za tých 37 rokov je zážitkov veľmi veľa. Každá nová skupina študentov je iná a prináša so sebou novú atmosféru, taktiež každá pracovná pozícia je iná. Ale najradšej spomínam na začiatky mojej kariéry, kedy študenti radi chodili za pedagógmi konzultovať a nielen o vzdelávacích problémoch, tie vzťahy boli oveľa bližšie. Riešili sme spolu odborné otázky, zúčastňovali sa rôznych vedeckých podujatí (ŠVUOČ), ale aj kultúrnych a spoločenských (súťaže, festivaly, plesy), realizovali sme spolu detské tábory, a pod. S mnohými dodnes udržiavam priateľské kontakty.

Čo znamená pre vás takéto ocenenie, aké boli vaše pocity?

Veľkú medailu Svätého Gorazda si veľmi cením, nielen preto, že je to najvyššie rezortné ocenenie, ale hlavne preto, že niekto si všimol vašu prácu, vaše výsledky a ocenil ich. Určite emócie boli veľmi silné, pretože pred vami sa odvíja film celého vášho života, profesionálneho i súkromného, úspechy i neúspechy, všetky kariérne postupy, úsilie neustále sa vzdelávať a toto úsilie v každodennom živote preukazovať, ale hlavne premietli sa mi všetci dôležití ľudia, ktorí mi k tomuto dopomohli. Ale keď som ďakovala v mene všetkých ocenených, prevládala u mňa prostá ľudská pokora.

Ako sa snažíte motivovať vašich študentov?

Určite v prvom rade osobným príkladom. Potešilo ma, že aj medzi ocenenými boli moji absolventi, ktorí sa ku mne hrdo hlásili. Ale tiež dobrými radami, pravdivosťou o tom, čo ich čaká v konkrétnej realite, ale tiež tým, že okrem tvrdej a veľmi náročnej práce ich čaká aj krásny pocit z úspechov ich žiakov.

Ako by ste zhrnuli povolanie pedagóg. Čo to obnáša byť dobrým pedagógom?

To, že sa tejto problematike venujem celý môj profesijný život, je to veľmi ťažká otázka. Ak by som to však mala veľmi stručne povedať , povedala by som to slovami Jana Ámosa Komenského: „Jediným učiteľom hodným tohto mena je ten, kto prebúdza ducha slobodného myslenia a rozvíja pocit osobnej zodpovednosti.“

A čo obnáša byť dobrým pedagógom? V dnešnej dobe najnáročnejšia profesia, pretože dobrý pedagóg musí:

• vedieť transformovať vedecké poznatky do vzdelávacích obsahov vyučovacích predmetov;
• ovládať stratégie vyučovania a učenia v spojení s psychologickými a sociálnymi aspektmi;
• vedieť sa orientovať v procesoch výchovy a podporovať individuálny rozvoj každého žiaka;
• vedieť diagnostikovať žiaka na základe individuálnych a vývinových zvláštností a pozná možnosti prevencie a nápravy;
• ovládať prostriedky socializácie žiaka;
• ovládať školskú politiku, zákony a normy, administratívnu agendu;
• mať široký rozhľad vedomostí a kultúrny rozhľad, aby mohol postoje a hodnotovú orientáciu žiakov;
• byť výkonovo zdatný (fyzicky a neuropsychicky), aby zvládol pracovné vypätie;
• byť osobnostne vyspelý (charakterové a vôľové vlastnosti)
• mať vysoké morálne vlastnosti – je vzorom;
• byť stotožnený s rolou učiteľa a angažovať sa pre jej naplnenie;
• manažér;
• rétorik;

Okrem vyššie uvedených kritérií sa v súčasnosti od neho vyžaduje aby disponoval jazykovou gramotnosťou, informačnou gramotnosťou, finančnou gramotnosťou, dopravnou a multikultúrnou gramotnosťou, atď. Myslím si, že na jedného človeka, ktorý je ešte tak nedostatočne ocenený, je to neadekvátne.