Pandémia zúri aj vo vzťahoch: Psychologička z Nitry RADÍ, ako to zvládnuť

Tlieskali sme zdravotníkom, hasičom aj policajtom, šili sme rúška, denne sa skloňovali slová ako súdržnosť a ľudskosť. Počas prvej vlny pandémie prevažovala v spoločnosti úplne iná nálada, ako teraz, rok od jej vypuknutia.

Netvrdíme, že toto všetko vymizlo, ale medzi prvou a druhou vlnou sa mnohé zmenilo. Zaviedli sa opatrenia, ktoré sa nezhodujú s rýchlym spôsobom života pred pandémiou. To, čo bolo kedysi samozrejmosťou, je teraz vzdialenou budúcnosťou. Bojíme sa o seba, príbuzných aj o živobytie. Preto mnohí musia liečiť nielen svoje fyzické zdravie, ale aj psychiku.

Vracajú sa k problémom

Ľudom aj počas pandémie pomáha doktorka Marta Popelková, ktorá pôsobí ako klinická pychologička a psychoterapeutka v ambulancii na poliklinike Klokočina. V rozhovore prezradila, že práve v tomto období k nej prichádzajú ľudia, u ktorých sa začali prejavovať problémy.

„Alebo sa problémy, ktorým predtým nevenovali pozornosť, zvýraznili, „vyplavili na povrch“, resp. ťažkosti, ktoré sa pred pandémiou naučili zvládať, naučili sa s nimi vysporiadať, sa znova objavili,“ prezradila v rozhovore psychologička Marta Popelková.

Aké sú prejavy?

„Je dobré si uvedomiť, že závažná udalosť, ktorou je aj súčasná pandémia, zvyšuje v spoločnosti aj v jednotlivcoch citlivosť, môže viesť k intenzívnym emočným reakciám, ktoré ovplyvňujú naše bežné fungovanie. Je to normálne reagovanie v neočakávanej, ohrozujúcej situácii. V prejavoch, trvaní aj intenzite palety negatívnych emócií však nachádzame individuálne rozdiely,“ hovorí psychologička.

„Negatívne prežívanie sa spája s negatívnymi myšlienkami, prejavuje sa depresívnou náladou, pocitmi strachu, úzkosťou, ťažkosťami so spánkom. Sú to aj časté dôvody, s ktorými klienti prichádzajú do ambulancie,“ dodala.

V rozhovore nám skúsená odborníčka porozprávala o problémoch, s ktorými ľudia zápasia počas pandémie. Jej slová potvrdili, že pandémia je výzva aj pre mnohé rodiny a na záver sa s nami podelila o cenné rady, ktoré vám môžu pomôcť zvládnuť ťažké chvíle.

Zvýšil sa s príchodom pandémie počet pacientov vo vašej ambulancii?

Počet pacientov sa oproti obdobiu pred pandémiou mierne zvýšil. Mnohí klienti však majú strach navštíviť ambulanciu z dôvodu lockdownu, alebo obavy pred nakazením sa vírusom.

S akými obavami a problémami k vám prichádzajú?

Problémy a obavy sa viažu k palete negatívnych emócií, najmä k úzkostnému a depresívnemu prežívaniu. Časté sú poruchy spánku a rôzne telesné symptómy, ako bolesti hlavy, únava, tráviace ťažkosti. V myšlienkach sa častejšie objavujú témy obáv o seba, svojich blízkych, z budúcnosti, z ochorenia, v poslednom období aj zo smrti, najmä pokiaľ je človek konfrontovaný s odchodom niekoho blízkeho, alebo známeho.

O aké vekové skupiny prevažne ide?

Vek klientov sa pohybuje v rozpätí 20 až 70 rokov. Pracujem prevažne s dospievajúcimi a dospelými. Nárast dospievajúcich som v ambulancii nezaznamenala.

Poznačila podľa vás pandémia aj páry a rodiny?

Zaznamenávam značný nárast problémov vo vzťahoch medzi manželmi, resp. partnermi. Zvýraznili sa problémy, ktoré predtým akoby „driemali“, ale počas bežného života zrejme nebol čas viacej sa im venovať, nespokojnosť bolo možné z časti odreagovať v práci, v kultúrnych, spoločenských, pohybových aktivitách. Viacej času tráveného spoločne, v jednom, niekedy úzkom, obmedzenom priestore, môže nastoliť a priniesť rôzne aktivity i témy, príjemné aj tie z opačného spektra, ktoré sme predtým nezdieľali.

„Je však dôležité uviesť, že pandémia mnohé vzťahy posilnila a prehĺbila. Viacej času tráveného spolu doma alebo v prírode poskytuje priestor rozprávať sa, spoločne zdieľať témy, na ktoré sme predtým nemali čas“.

Čo môžeme robiť, aby sme lepšie zvládli pandémiu po psychickej stránke?

Za dôležité považujem nezostať sám, byť v kontakte, aj keď nie vo fyzickom, tak vo virtuálnom s niekým, komu dôverujeme, s kým môžeme hovoriť o tom, čo prežívame, na čo myslíme. Nezabúdajme na seba a svoje potreby. Dobré je uvedomiť si, čo práve potrebujeme, čo nám robí radosť. Vyspať sa, zjesť niečo, čo mám rád, ísť von, prechádzať sa, zacvičiť si, zatancovať, pozrieť si dobrý film. Neobávať sa požiadať o pomoc ľudí, ktorým dôverujeme, alebo obrátiť sa na psychologickú pomoc. Nenechajme sa zahltiť množstvom rôznorodých, často katastrofických informácií z médií, ktoré podporujú negatívne myslenie a prežívanie. Ja sa snažím hľadať v súčasnej situácií aj pozitívne momenty. Napr. mám viacej času na prácu v záhrade, na rannú kávu s manželom, preberanie tém, na ktoré v bežnom dennom zhone nezostáva čas…

Ďalšie správy z domova i zo sveta nájdete aj na Dnes24, Facebooku a Instagrame.