Opäť sa rozdávali ceny
Choreograf Štefan Nosáľ a fotograf Karol Kállay získali Cenu Pavla Straussa za trvalý prínos v oblasti kultúry a umenia.
Ocenenie udeľuje na návrh študentov a pedagógov Katedry kulturológie Kulturologická spoločnosť, Katedra kulturológie a Filozofická fakulta Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre. K významným osobnostiam umeleckého a spoločenského života, ktoré celoživotným dielom prispeli k rozvoju slovenskej kultúry a umenia, sa v doterajších troch ročníkoch zaradili Ján Chryzostom kardinál Korec, herečka Emília Vášáryová, básnik Milan Rúfus, spevák Peter Dvorský, lekár Jaroslav Siman, husľový virtuóz Peter Michalica, výtvarník Miroslav Cipár a hudobník a skladateľ Pavol Hammel. Cena pozostáva z drevenej plastiky od umeleckého rezbára Miroslava Poláka a z grafického listu od akademického maliara Patra Galvánka. Ocenenie je pomenované podľa významného humanistu, spisovateľa a lekára Pavla Straussa, ktorý bol všestranným umelcom a väčšiu časť svojho života prežil v Nitre. Narodil sa v roku 1912 v Liptovskom Svätom Mikuláši, medicínu vyštudoval vo Viedni a na nemeckej univerzite v Prahe. Od roku 1956 pôsobil ako chirurg v Nitre, kde v roku 1994 zomrel. Strauss vstúpil do literatúry po nemecky napísanou básnickou zbierkou Die Kanone auf dem Ei (Kanóny na vajciach, 1936). O rok neskôr, ešte stále ako študentovi, mu vyšla druhá po nemecky napísaná zbierka Schwarze Verse (Čierne verše, 1937). Cestopisom Všetko je rovnako blízke i ďaleké (Kaleidoskop z cesty po Švajčiarsku) sa prihlásil až po oslobodení roku 1946. Nasledovala zbierka esejí Mozaika nádeje a zbierka básní v próze Stĺpy (obe 1948). V 50. rokoch bol politicky prenasledovaný a ako autor umlčiavaný. Preto jeho ďalšie knihy esejí, meditácií a aforizmov Aforistické diárium (1960), Krížová cesta pre chorých (1964) a Postila dneška (1965) vyšli v Ríme. Knihy esejí Zápisky diletanta (1968) a Zákruty bez ciest (1971) vyšli už na Slovensku, ale nasledujúca publikácia Roztrhnutá opona (1972) opäť v Ríme. S ďalšími dielami sa prihlásil až po novembri 1989: Rekviem za živých (1991), Nádhera nečakaného, Úsmev nad úsmevom, Kvety z popola, Mozaika nádeje, Ecce homo, Tesná brána, A slovo zadúchal duch (spolu s M. Rúfusom), (všetky 1992). Z nemčiny a francúzštiny preložil viaceré diela významých básnikov a filozofov. Pavol Strauss sa hlásil k ideálom kresťanského humanizmu a literárna veda zaraďuje jeho tvorbu k básnickej skupine katolíckej moderny.
Zdroj: TASR