Môj život so schizofréniou

„Až teraz spätne začínam vnímať, ako som sa vtedy správal a čo som cítil,“ hovorí Peter, u ktorého sa schizofrénia prejavila, keď mal po dvadsaťpäťke. Vtedy si ju neuvedomoval – dovtedy pomerne tichý chlapec sa ani rodičom najprv nezdal byť iný. Možno trochu čudácky, uzavretejší ako inokedy, ale nikto tomu nepripisoval veľký význam, veď Peter bol vždy tak trochu introvert. „Začal som si vymýšľať a dávať do súvislosti také veci, ktoré neboli pravdivé. No vtedy sa mi zdali celkom jasné. Napríklad, že moji priatelia sa poza môj chrbát proti mne spikli, že sa na mňa čosi chystá. Mal som pocit, že nikomu nemôžem veriť. Za všetkým som hľadal konšpiráciu, sprisahanie. Podozrieval som aj brata, že predo mnou čosi tají, schováva veci a podobne. Nedôveroval som ani rodičom, mal som pocit, že sa proti mne spojili a chcú ma vyštvať. Všetky veci mali nejaké tajomné súvislosti a väčšinou sa točili okolo mňa.“ Viera v rôzne bludy, keď chorý je presvedčený o tom, že sa deje čosi, čo nemôže byť pravda, je typickým príznakom schizofrénie. Keďže veľa chorých sa v tom čase uzatvára pred svojím okolím a čoraz menej komunikuje aj s blízkymi ľuďmi, ťažko rozpoznať nástup schizofrénie. Typickými bludmi je napríklad viera, že chorému niekto číta myšlienky, sledujú ho, monitorujú jeho pohyb dokonca aj cez televízor a podobne. K bludom sa môžu pridať aj halucinácie – chorý vidí neexistujúcich ľudí, počuje ich hlasy… Ak je chorý aj za normálnych okolností skôr tichý a uzavretý, blízki môžu ľahko prehliadnuť aj iné príznaky ako napríklad stratu energie a motivácie dokončiť niektoré veci, nezáujem o dianie okolo seba, nesúvislá reč, popletenosť. Teraz má Peter 33 rokov. Pacientom liečiacim sa na schizofréniu je zhruba 6 rokov. Hoci sám si nerád hovorí pacient, uprednostňuje označenie „bývalý pacient“. Takému zmýšľaniu rozumie aj PhDr. Katarína Minichová z Občianskeho združenia Krídla: „Mnohí ľudia, ktorí prekonali duševné ochorenie, chcú za tým obdobím zatvoriť dvere a už sa k nemu nevracať. V spoločnosti ešte stále narážame na predsudky o duševných ochoreniach, a preto sa často stretávame s tým, že vyliečení pacienti sa od istého obdobia vo svojom živote, a neraz aj od ľudí, s ktorými ho prežili, dištancujú.“ Moment, ako sa Petrova choroba definitívne „prevalila“, bol tiež dostatočným dôvodom, prečo o ňom nerád hovorí. „Nevyhľadal som pomoc sám, pretože som si neuvedomoval, že som chorý – a ani moji rodičia alebo brat, lebo ma asi prosto pokladali za čudáka. Na psychiatriu som sa dostal z polície. Zatkli ma, keď som v potravinách chcel čosi ukradnúť. Policajti si všimli, že nie som v poriadku a za tým mojím pokusom o zlodejstvo je čosi iné. Peniaze v peňaženke som totiž mal. Iba dodatočne si spomínam, prečo som vlastne chcel niečo vziať – pokladal som za vrcholne nespravodlivé, že voľačo nemám.“ Schizofrenik nedokáže odlíšiť blud od skutočnosti a máva problém dokončiť myšlienku alebo vetu, domyslieť dôsledky konania. Peter sa dostal na Mužské oddelenie Psychiatrickej nemocnice Philippa Pinela v Pezinku,kde sa liečil zhruba dva mesiace. "Postupne som sa akoby znovu preberal k životu, akoby sa mi rozjasňovalo v hlave,“ spomína si Peter. „Začal som si uvedomovať veci, ktoré som predtým videl celkom inak. Asi pol roka som užíval tabletky, potom som prešiel na injekcie Risperdal Consta. Myslím si, že liečba bola u mňa úspešná, lebo som sa dostal z toho najťažšieho stavu celkom rýchlo.“ Liečba Petrovi nespôsobovala vedľajšie účinky, ktoré by mu výrazne prekážali. Prečo teda vymeniť pohodlné užívanie tabliet za obávané injekcie? „Ja sa injekcií nebojím, čiže som s tým nemal žiadny problém. Vyhovovalo mi, že nemusím denne myslieť na užívanie lieku, ale iba prídem na injekciu raz za dva týždne a nemusím na to viac myslieť. Jedinou malou nevýhodou je, že sa musím uvoľniť z práce, aby som si na injekciu zašiel. Ale keďže to nie je často, nevidím v tom veľký problém.“ Zvyčajným vedľajším účinkom liekov na schizofréniu býva priberanie na váhe. Peter údajne ani s tým problém nemá. „Už aj predtým som mal trochu nadváhu, čiže rozdiel nie je veľký. Pribral som možno kilo – dve. Vedľajšie účinky ma teda obišli. Ale priznávam sa, že keď sme s manželkou čakali dieťa, študovali sme si rôzne dostupné informácie, aby sme zistili, či liečba môže spôsobiť poškodenie plodu. Nič sme nenašli.“ Ako jeden z mála ľudí Peter nemal problémy v zamestnaní, i keď nie všetci kolegovia o jeho ochorení vedia. „Šéfovi som povedal, že som sa liečil na psychiatrii a on to veľmi nerozmazával.“ Dnes som cieľavedomejší Keď sa Petra spýtate na život „pred“ a „po“, dostanete prekvapivú odpoveď: „Zmenu pozorujem v tom, koľko energie dokážem využiť. Som omnoho cieľavedomejší, než som bol. Založil som si rodinu, musím teda vynaložiť viac energie, aby som ju uživil, som usilovnejší. Možno je to aj tým, že teraz pociťujem zodpovednosť aj za iných než seba samého.“ Manželku si Peter našiel iba dva mesiace po liečení. //„Keď som sa vrátil domov, cítil som, že mi v živote niečo chýba, a tentoraz som aj mal energiu niečo s tým spraviť. Bratova priateľka ma zoznámila s jej kamarátkou a asi po mesiaci som jej povedal o mojej diagnóze. Zdalo sa mi, že z toho nerobila veľkú vedu, pretože vtedy ma už dosť dobre poznala a videla, že som v podstate vyliečený.“ Liečba schizofrénie je dlhodobá, no nie vždy musí trvať nepretržite. Peter tiež dúfa v hladký priebeh a úspešné ukončenie liečby: //„Otázka, koľko injekcií ešte dostanem, padne v ambulancii lekárky dosť často. Zatiaľ sa liečim 5 rokov a pomaly nastáva čas, keď by bolo možné uvažovať o jej zastavení, ak sa nevyskytnú žiadne ťažkosti.“

Kde hľadať pomoc? Predovšetkým je vhodné odhodiť predsudky a vyhľadať odborného lekára – psychiatra. K nemu nepotrebujete odporúčanie všeobecného lekára, a tak sa môžete naňho obrátiť priamo. Okrem odborných lekárov môžete získať ďalšie informácie o možnostiach pomoci pri duševných problémoch na Linke dôvery, ktorá pôsobí pod II. Psychiatrickou klinikou FN L. Pasteura Košice. Telefónne číslo je 055/622 2323. Pre krízové situácie a rodinné problémy, ktoré vyžadujú väčší priestor, je tu Linka nádeje, ktorá pôsobí pod I. Psychiatrickou klinikou FN L. Pasteura Košice. Telefónne číslo je 055/644 1155. Obe linky pôsobia nepretržite. V pracovných dňoch funguje aj všeobecná Linka dôvery v Prešove.Tím odborníkov v prípade potreby zabezpečí kdekoľvek na Slovensku aj konzultácie so psychológmi, psychiatrami a poskytne všetky potrebné informácie, aby ste čo najlepšie a najskôr vedeli pomôcť vašim blízkym. Cenné informácie môžete získať aj na stránke Ligy za duševné zdravie www.dusevnezdravie.sk, prípadne e-mailom na dusevnez@dusevnez.sk. Na Slovensku pôsobí aj 13 pacientských združení, ktoré zastrešuje Slovenská asociácia pacientov a pacientských organizácií pre duševné zdravie PREMENY, a aj celoslovenské združenie rodičov, príbuzných a priateľov ľudí s duševnými poruchami OPORA. Organizácia ODOS – Otvorme Dvere, Otvorme Srdcia – združuje osoby s duševnou poruchou, ich príbuzných, odborníkov a ďalších občanov. Hlavným cieľom ODOS-u je znižovať stigmu a diskrimináciu ľudí s duševnými poruchami na Slovensku. ODOS sídli na rovnakej adrese ako Liga za duševné zdravie.

Zdroj: www.infopacient.sk