Lenka Káčerová Kultúra

Hroby pod katedrálou sv. Emeráma

V okolí katedrály sv. Emeráma sa už viackrát vykonávali archeologické výskumy. Posledný sa robil pri terajšej rekonštrukcii hradu a archeológovia znovu objavili veľa zaujímavostí.

V rokoch 1988–92 sa pri výskume zistilo, že v priestore katedrály sv. Emeráma na hrade musela stáť staršia stavba. Ďalší výskum sa robil v roku 2002 v sakristii kostola. Vtedy sa odhalil kus staršej steny, ktorá končila niekde priestore veže postavenej v 40. rokoch 17. storočia. Nasledujúci výskum georadarom v roku 2005 odhalili náznaky starších murív. Georadar skúma nedeštruktívne to, čo je pod povrchom. Posledný výskum v dolnom kostole vykonával riaditeľ Archeologického ústavu Matej Ruttkay, Zuzana Poláková a Peter Bednár. Tu archeológovia odkryli pôvodnú západnú stenu kostola. „Zistili sme, že najstaršia časť kostola medzi neskororománskou kaplnkou a vežou je postavená zo zvláštnych vápencových kvádrikov, ktoré sa v okolí Nitry nenachádzajú,“ hovorí archeológ Peter Bednár. Tieto vápencové kvádre (obr. č. 10) boli podľa neho dovezené z okolia Tlmáč alebo z Dolného Rakúska z Litavských vrchov. Z množstva materiálu, ktorý tam je, je jasné, že stavba bola rozsiahla a reprezentačná, čo potvrdzujú zdobené architektonické články, zachovali sa aj zlomky fresiek. A vzhľadom na to, že tento materiál sa musel voziť z ďaleka, stavba zrejme súvisela s kniežacím prostredím. Našli sa aj dve murivá pred oltárom Snímania z kríža. Tieto mohutné a masívne murivá s dĺžkou vyše päť metrov a šírkou toho mladšieho 2,5 metra, sa nachádzajú vo veľmi významnom priestore: na hranici medzi loďou kostola a chórovou časťou, ktorá bola určená pre duchovných. Dá sa predpokladať, že ide o základ oltára. Tento oltárny základ bol taký veľký preto, lebo sa predpokladá, že tam boli uložené pozostatky sv. Svorada a sv. Beňadika, ktorí sú od druhej polovice 11. storočia aj spolupatrónmi kostola. Keď Matúš Čák Trenčiansky vyplienil hrad, pozostatky ukradol a do katedrály sa vrátili až po jeho smrti. Pred Turkmi boli pozostatky ukryté. V súčasnosti sú uložené v kaplnke v hodnotnom striebornom relikviári z roku 1674. Okrem nich sa v kaplnke nachádzajú aj pozostatky sv. Cyrila. Jeho relikviár je darom pápeža Pavla VI. z roku 1969 k 1100 výročiu smrti Cyrila – Konštantína. Od 14.-15. st. sa do interiérov kostolov začínajú pochovávať biskupi, na nitrianskom hrade aj kanonici. Pod gotickým kostolom sú dve krypty, pravdepodobne biskupské. V dolnom kostole sa pochovávali kanonici. V niektorých miestach sa nachádzajú aj tri – štyri hroby nad sebou, niektoré do seba aj zasahujú. Minulý rok preskúmali archeológovia 20 – 30 hrobov, osoby však zatiaľ identifikované nie sú. Zaujímavosťou sú dva hroby v bočnej lodi kostola – vnútri jedného z nich bolo honosné oblečenie a ruženec. „Podľa výšky usudzujeme, že išlo o muža, duchovného. S veľkou pravdepodobnosťou ide o niektorého z kanonikov,“ približuje Bednár. Ďalší zaujímavý hrob je pred vstupom do sakristie. Tento hrob však bude nejakého bohatého mešťana alebo šľachtica, pri ľavej nohe mal totiž mešec, v ktorom bolo asi 30 mincí. Takisto sa tam nachádza veľa hrobov detí a jeden hrob nedonoseného jedinca. Kostrička mala asi 20 cm, dieťa určite nežilo viac ako pár hodín. Podľa všetkého to bolo dieťa z bohatej rodiny, keď si jeho rodičia mohli dovoliť pochovať ho v kostole. Pochovávanie do kostolov sa skončilo niekedy v 18. storočí. Archeologický výskum na hrade je nateraz ukončený tiež.

Foto: autorka, Archeologický ústav SAV Nitra

Archeologicky vyskum
11
Galéria
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM