Lenka Káčerová Rôzne

Ďalší úspech pre Nitru i Slovensko

Ôsma medzinárodná abilympiáda, ktorá sa odohrávala v kórejskom Soule, bola Nitre bližšie, ako by sa mohlo zdať. Nitrianka Eva Vilímová z nej ako jediná Slovenka priniesla ocenenie – bronzovú medailu v kategórii pletenie.

Abilympiáda je olympiáda alebo súťažná prehliadka zručnosti a schopností hendikepovaných ľudí. Súťaží sa rovnocenne bez rozdielu veku a bez rozdielu postihnutia. Aj keď sa to zdá nespravodlivé, ide o to, ukázať, že nech je človek akokoľvek postihnutý, môže byť rovnocenným partnerom na trhu práce. Samozrejme, musí mať vytvorené podmienky a pracovať v odbore, ktorý i pri svojom postihu zvládne na profesionálnej úrovni. Šesťdesiatpäťročná Nitrianka Eva Vilímová sa abilympiád zúčastňuje už niekoľko rokov. Doteraz absolvovala osem národných (celoslovenských) abilympiád s výsledkom 16 prvých a 4 druhé miesta. Keďže mala úspechy na národných abilympiádach, postúpila aj na medzinárodné. Doteraz sa zúčastnila troch – v Prahe (ČR), Naí Dillí (India) a v Shizuoke (Japonsko). Dokopy si z nich odniesla jednu zlatú, jednu striebornú a tri bronzové medaily. Tohtoročná abilympiáda v Soule znamenala pre prakticky nevidiacu vozíčkarku Evu veľmi veľa. Aj napriek tomu, že na celoslovenskom kole uspela a odniesla si jednu zlatú a dve strieborné medaily, finančné komplikácie jej takmer zabránili odcestovať. Nedostatok finančných prostriedkov riešila pani Vilímová pôžičkou, nakoniec jej pomohlo množstvo priateľov, známych i neznámych ľudí, mesto Nitra či Slovenská abilympijská asociácia. „Veľmi si vážim pomoc každého. Slovko ĎAKUJEM je veľmi slabé, aby vyjadrilo moju vďaku. Pomoc týchto vzácnych ľudí predstavovala 2/3 pôžičky,“ hovorí Eva Vilímová.

Vzdialený Soul Štrnásťčlenná výprava slovenských abilympionikov odlietala do Soulu z Viedne s medzipristátím v Helsinkách. Preleteli sedem časových pásiem až vystúpili v Soule, kde ich čakalo milé prekvapenie. „Vítali nás kórejskí organizátori s dvoma maskotmi medzinárodnej abilympiády, veľkou kyticou kvetov a plagátmi, na ktorých bol nápis// Dobrý deň, Slovensko//,“ spomína pani Eva. Po krátkom oddychu sa skupinka Slovákov vybrala spoznávať Soul. „Všade boli 20–40 poschodové mrakodrapy, ale nechýbala ani zeleň. Širokú, 8-prúdovú cestu lemovali neodmysliteľné stromy. Oddeľovali ju od chodníkov, na ktorých boli i pásy pre cyklistov a samozrejme i vodiace linky pre nevidiacich. Aj kolesom vozíka som cítila, či ideme po dlhých značkách, oznamujúcich priamy smer, alebo po polguľách, ktoré oznamovali zmenu smeru, začiatok, či koniec. Kórejčania boli veľmi srdeční, zdravili nás, usmievali sa. Keď som nereagovala na ich mávanie a moja asistentka Katka im stačila naznačiť, že nevidím, ak to bolo len trochu možné, prišli až k vozíku, podávali mi ruky, alebo aspoň pohladili.“

Úspech Slovenska Dva voľné dni vyhradené na aklimatizáciu využili Slováci aj na spoznávanie ázijskej krajiny, potom prišiel otvárací ceremoniál abilympiády. Na ôsmom ročníku sa zúčastnilo 1500 účastníkov, 57 krajín sveta. Súťažilo sa v 29 disciplínach, Nitrianka Eva Vilímová v kategóriách pletenie a háčkovanie. „Súťažná úloha znela: Upliesť vestu dvojfarebným vzorom, skompletizovať, ožehliť. Rozmery boli asi na 2–3 ročné dieťa. Aj keď to bola detská vesta, dokázať to všetko za šesť hodín bola poriadna fuška. Dokázala som to. Veľmi ma potešilo, keď som sa dozvedela, že som pre našu výpravu „vyplietla“ prvú bronzovú medailu.“ Zadanie v disciplíne háčkovanie bolo podobné, len čas bol o hodinu skrátený. Pani Eva zvládla na výbornú aj túto kategóriu, avšak bronzová medaila za pletenie bola jediná, ktorú Slovensko priviezlo. „Iba štyri európske krajiny získali medailu, všetky ostatné si prevzali zástupcovia ázijských krajín. O to viac je moja medaila pre mňa vzácna.“ Predposledný deň sa slovenská výprava rozhodla navštíviť vyhliadkovú vežu Soul Tower. Táto 236 m vysoká veža, týčiaca sa na hore Namsan je symbolom Soulu a večerný pohľad na rozsvietené veľkomesto sa stal nezabudnuteľným. „Cesta to bola veľmi náročná – kopec, schody, zas cesta do kopca a znovu schody. Kúsok sme sa viezli vláčikom a zas schody, schody a kopcovitý terén až sme prišli k lanovke. Po vystúpení z lanovky nás čakalo ešte niekoľko metrov a potom v budove po schodoch asi dve poschodia, až potom sme nastúpili do výťahu, ktorý nás vyviezol do vyhliadkovej časti. Po pristátí sme sa ocitli v kruhovitej miestnosti, po obvode ktorej na nás cez presklené steny žmurkali vysvietené okná mrakodrapov, reklamy, osvetlené mosty nad riekou. Pohľad na nočný Soul sme si mohli vychutnať z každej strany aj pomocou ďalekohľadov. Vidiaci mali z toho neopakovateľný zážitok a ja pri ich opisovaní tiež,“ hovorí pani Eva. ** A čo dodať na záver?** „Bol to neopísateľný pocit, keď Katka kráčala so mnou na pódium a z reproduktorov znelo: Eva Vilímová – SLOVAKIA. Všetky európske krajiny ohlušujúco tlieskali a tešili sa z víťazstva našej krajiny. Nepovažujem toto ocenenie iba za svoje osobné, ale za ocenenie celej slovenskej výpravy. Jednotlivec by ťažko niečo dokázal. Určite sa to aj mne podarilo len preto, že som bola súčasťou výborného kolektívu, kde sme si navzájom pomáhali, držali palce a podporovali jeden druhého. Na krku som mala zavesenú bronzovú medailu, v rukách kyticu červených ruží. Mala som čo robiť, aby som sa premohla a nerozplakala sa. Ťažko sa mi usmievalo do fotoaparátov. Pred očami sa mi odvíjali spomienky ako film, čo všetko som musela prekonať, aby som sa možno poslednýkrát dostala na abilympiádu, aby som mohla reprezentovať našu malú krajinu. Málokto si uvedomí, že ako sa prezentuje naša malá skupinka abilympionikov, takými očami hľadí celý svet na nás postihnutých. Myslím, že Slovensko sa za nás hanbiť nemusí,“ uzavrela rozprávanie úspešná Eva Vilímová a my jej zo srdca gratulujeme. // Foto: archív Evy Vilímovej//

Eva Vilimova
19
Galéria
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie na Dnes24.sk
Magazín
Najčítanejšie v regióne
Najčítanejšie zo Slovenska
SLEDUJTE NÁŠ INSTAGRAM