Atletický tréner spod Zobora Peter Žňava: Stal sa trénerom olympionika, hlavným cieľom je Rio!
Atletický tréner z Nitry trénuje slovenského rekordéra na 800 metrov. Petra Žňavu sme sa spýtali, ako sa k tejto ponuke dostal a čo na ňu hovorí.
Peter Žňava je nitriansky atletický tréner. Venuje sa najmä práci s mládežou, no pred pár dňami sa stal aj trénerom jedného z najlepších osemstovkárov v Európe, Jozefa Repčíka.
Jozef Repčík je slovenský rekordman v behu na 800 metrov. Odniesol si striebro zo Svetovej univerziády z roku 2013 a je dvojnásobným finalistom Majstrovstiev Európy. S ponukou na spoluprácu prišiel za trénerom Petrom Žňavom po tom, čo sa nedohodol na ďalšej spolupráci s teraz už bývalým trénerom Marcelom Lopuchovským.
Peter Žňava bol reprezentant Slovenskej republiky na 400 metrov. 12 krát sa stal Majstrom Slovenska, v rokoch 2006, 2009 a 2010 sa zúčastnil Majstrovstiev Európy, bol účastníkom Majstrovstiev Európy družstiev v rokoch 2003–2010 a na Svetovej univerziáde v roku 2009 obsadil 13. miesto. Vyspovedali sme ho, aké boli jeho atletické začiatky, ako sa dostal k spolupráci s olympionikom, ale aj to, čo by chcel odkázať mladým atlétom.
Opíš nám najprv tvoje atletické začiatky. Ako si sa k behu dostal?
K atletike som sa dostal už na Základnej škole Nábrežie mládeže, kde som chodil do atleticko-jazykovej triedy. Vtedy som ešte hrával futbal, a tak som atletiku bral ako doplnok. Neskôr, na strednej škole, som sa zúčastňoval školských súťaží. Náhoda chcela, aby som si už vtedy vybral svoju najobľúbenejšiu disciplínu, beh na 400 metrov. Darilo sa mi, a tak som sa rozhodol, že sa atletike začnem venovať naplno. Nebolo ľahké skončiť v tej dobe s futbalom, ale neľutujem to.
Darilo sa ti. Prečo si sa rozhodol ďalej nepokračovať v kariére profesionálneho športovca?
Bolo na čase postaviť sa na vlastné nohy. Keďže som si atletikou nedokázal zarobiť na živobytie, dal som prednosť práci s atletickou mládežou na Športovom gymnáziu v Nitre. Som veľmi rád, že som pri atletike mohol zostať. Veľkú úlohu tiež zohrával fakt, že som býval často zranený.
Venuješ sa teda najmä práci s nitrianskou mládežou. Ako si sa dostal k trénovaniu olympionika?
Práca s mládežou ma veľmi baví a nerozmýšľal som nad tým, že by som v blízkej budúcnosti mohol trénovať niekoho dospelého, a už vôbec nie olympionika. Táto možnosť mi doslova padla z neba. Jozef sa nedohodol na ďalšej spolupráci s bývalým trénerom a oslovil ma.
Bol si rozhodnutý hneď od začiatku, že túto ponuku berieš, alebo si nad tým uvažoval?
Po niekoľkých telefonátoch a jednom osobnom stretnutí som sa rozhodol, že mu pomôžem. Rozhodoval som sa asi štyri dni.
Ovplyvní to nejako tvoje pôsobenie na športovom gymnáziu a trénovanie mladých atlétov?
Verím, že nie. Keď ma Jozef oslovil, mal všetko ohľadom našej spolupráce premyslené. Veľmi dobre vie, že pracujem s mládežou a rešpektuje to. Každopádne sa budem snažiť o to, aby všetci dostali to, čo odo mňa očakávajú.
Už ste začali s tréningami?
Jozef je po operácii, takže pred tým, ako začneme trénovať naplno, je našou hlavnou úlohou úplne sa doliečiť.
Aké sú vaše najbližšie ciele?
Keďže budúci rok sú dva atletické vrcholy a Jozef nie je halový typ, obaja sme sa dohodli, že zimnú sezónu v hale vynecháme. Hlavným cieľom pre nás teda budú majstrovstvá Európy v Amsterdame, a samozrejme, Olympijské hry v Riu.
Chcel by si niečo odkázať mladým nádejným atlétom?
Ja som sa vždy riadil slovami môjho bývaleho trénera Martina Illéša: „Každý neodtrénovaný tréning je šanca pre súpera, no menej je niekedy viac.“ :)
Foto: Martin Illéš