112 vs. 155
V roku 2002 schválila Národná rada Slovenskej republiky číslo tiesňového volania 112, ktoré malo za úlohu zlúčiť jednotlivé záchranné zložky. Pôvodné, no dodnes fungujúce, tiesňové volania 150, 155 a 158 zlúčili do jedného čísla 112, kde operátor
Okrem prvotných problémov, ako napr. s nahrávaním a lokalizáciou hovorov, ktoré sú možné pri každom novovytvorenom systéme, sa objavili nedostatky aj v prípade spomínaného prepájania telefonátov. Viacerí občania nášho mesta si všimli negatíva v podobe „plytvania“ času. Reálnym príkladom je skúsenosť pani Kataríny z Nitry, ktorá zavolala na toto nové číslo. Nahlásila nehodu jej matky, ktorá utrpela zlomeninu stehenného kĺbu v dôsledku pádu z bicykla. Po tom, čo sa skontaktovala s novou tiesňovou linkou, bola nútená čakať niekoľko minút, kým ju prepoja na stopäťdesiatpäťku. Výsledkom však bolo len odporúčanie spojovateľa zavolať na priamu linku záchrannej zdravotnej služby kvôli obsadzovaciemu tónu. Rovnaký problém s prepojením hovorov postihol aj pani Renátu z Nitry, ktorá našla neznámeho muža ležať v blízkosti jej bydliska s podozrením na otravu alkoholom. Aj napriek obom šťastným koncom si treba uvedomiť prípadné dôsledky prepájania hovorov. Každý si snáď uvedomuje, že v prípade urgentnej situácie a záchrany človeka sú nie minúty – ale sekundy – otázkou života a smrti. Bolo by nanajvýš nesprávne spochybňovať účelnosť, vyvinutosť a prínos danej technológie. Treba však objektívne priznať, že v otázke zástavy srdca alebo mozgovej mŕtvice (za predpokladu, že nie každý občan môže byť v danej chvíli schopný podať adekvátnu prvú pomoc), nie je správne čakať viac než minútu na spojenie s príslušnou záchrannou zložkou. To v konečnom dôsledku môže stáť postihnutého život. autor:Monika Földešiová foto:oszzs-sr.sk
